Obzrieme sa po soche?

Október 2015 / Prečítané 363 krát

Marcel Mališ, Lebensraum, 2015   Výstava (Medzi)generačné paradoxy, ktorej je kurátor Mgr. Roman Popelár v číslach: 23 zúčastnených sochárov (20 zo Slovenska a hostia z Maďarska, Poľska a Česka), 31 diel, premiéra výstavy Bratislave, reinštalácia v Pezinku, 1 lektorka programu Deti na výstave Mgr. Michaela Syrová, Phd, 1 virtuóz v hre na harmoniku prof. Boris Lenko, produkcia ATELIÉR PK.
Na vernisáž v Galérii STATUA v Pálffyho paláci na Zámockej 47 v Bratislave, v auguste 2015 prišlo viac ako 100 hostí, vrátane 18 vystavujúcich autorov, výstava sa stala súčasťou 20. ročníka známeho bratislavského projektu Socha a objekt XX.
   Reinštalácia výstavy v pezinskom Panoráma centre v septembri a októbri 2015, mala na vernisáži 28 hostí, výstavu si pozrelo 230 dospelých a na asistovaných prehliadkach 550 detí a študentov.
   Projekt sa už po štvrtýkrát realizuje s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Opiera sa o prácu dobrovoľníkov, pomoc a podporu "spriaznených duší", najmä majiteľov priestorov, v ktorých sú výstavy a sprievodné podujatia usporiadané.
   Cieľom projektu nie je to, čo je funkciou štátnych a regionálnych galérií. Zameriava sa ťažiskovo na výber novej tvorby najmladšej a mladšej strednej generácie, konfrontuje však ich tvorbu s ukážkami autorov z okolitých krajín a zo staršej generácie. V tejto koncepcii sa stretajú na výstave diela, v ktorých rezonuje aktuálna doba, čerstvá životná skúsenosť, pocity z prostredia, v ktorom hrá významnú rolu politika, médiá, vlastnosti ľudí, vývoj spoločnosti, šance jednotlivca. Veľmi vďačné je sledovať niekedy až prekvapenie náhodných návštevníkov, ktorých často pozveme priamo z ulice, akoby v tých veciach čosi našli, niečo, čo je známe skôr z pocitov než poznatkov, nie vždy krásne, skôr pravdivé alebo vyzývajúce. A pri odchode úprimne poďakujú za pozvanie, často s dodatkom, že nebyť toho, boli by prišli o zážitok.
   Jednoducho, výstavy nie sú miestom, kam bežne chodíme. Veľké ticho nastane, keď sa lektorka spýta skupiny školákov, či už boli na výstave umenia. Aj preto prinášame výstavu bližšie. Sprostredkuje prvé stretnutie, tie ďalšie si už vyberú sami. V každom prípade však títo ľudia v živote neodstránia sochu z verejného priestoru tak, že ju nechajú rozpíliť na kusy a vyhodiť na smetisko, ako sa nedávno opäť stalo jednému z našich autorov. Program Deti na výstave je na to určený. A nielen na to, odkrýva možnosť komunikovať aj čítaním pocitov, myšlienok, ktoré autor vložil do diela. Nie cez obrazovku, ale v priamom, osobnom, intímnom kontakte - to je zážitok originálny, nesprostredkovaný, nepremletý v mlynoch médií. Preto vzácny. Sme radi, že dnes aj autori - sochári vyjadrujú potrebnosť a uznanie kvalite nášho programu Deti na výstave. Ďakujeme za dobrú spoluprácu pezinských škôl, najmä opäť učiteľke Stanekovej zo ZŠ na Kupeckého ul., riaditeľke Gymnázia p. Solgovej a p. Bencovej, ZUŠ, p. Fričovi, Obchodnej akadémii i MŠ Za hradbami a Vajanského ul.
   Každoročne si pripomíname, že námet tohto projektu vznikol na pôde vtedy vznikajúcej Galérie Prokop z iniciatívy akad.sochára Jozefa Jankoviča, vtedy profesora VŠVU. Jeho rozvoj podporovali i "domáci" akad. soch. A. Ilečko, E. Venkov i "zdomácnelý" akad. soch. K. Lacko, ale aj akad. soch. J. Hobor. Základné parametre prezentácie sochy do štatútu nastavila významná slovenská teoretička umenia Mgr. Ľuba Belohradská, kurátorka prvého ročníka. Ona nás, realizátorov, jasne a stručne poučila, ako má vyzerať výsledok našej práce. Spriaznenosť VŠVU v Bratislave tiež pomohla, napr. aj odporučením kvalitnej lektorky pre program Deti na výstave. Potvrdilo sa, že Pezinčania sú v mnohých smeroch výnimoční - odporučená bola práve Pezinčanka - Mgr. Michaela Syrová  Gajdošová. V prvom ročníku 2007 sme si užili i prezentácie zahraničných hostí a komorný koncert na Medzinárodnom kolokviu. Štart sa vtedy vydaril a my sme dostali z odborných kruhov mandát pokračovať. Pre ďalšie tri ročníky sa prirodzene zúžil počet vystavujúcich takmer na polovicu, čo je primerané kritériám štatútu Bienále.
   Bienále plastiky malého formátu Pezinok je na Slovensku (snáď i v okolí) ojedinelá pravidelne sa konajúca prezentácia sochárskej tvorby komorného charakteru so stabilnou koncepciou a štruktúrou projektu. Tým si získava dôveru i záujem sochárov a odbornej verejnosti.
   Je teda na nás, ako so získaným kreditom naložíme. Predovšetkým je to výzva nájsť mu v meste priestor a podporiť tak perspektívu pre trvalé kultúrne obohatenie života v našom meste a regióne. Jedným z dôvodov, prečo sme už v názve projektu presadili mesto Pezinok, je možnosť jeho propagácie exportom aktivít, ktoré sa v ňom dejú, do okolia. V Bratislave sme boli už trikrát, pripravuje sa Viedeň. Je to výzva. Obzrieme sa po soche v Pezinku?

 

www.bienalepezinok.eu, FB, Viera Moravčíková, ATELIÉR PK


Ohodnoťte článok: