Pezinské Artfórum oslavovalo prvé narodeniny

Október 2015 / Prečítané 448 krát

   Po maturite som sa chcel stať kníhkupcom, vyučil som sa kníhkupcom – a som stále kníhkupcom. Túto na pohľad prozaickú definíciu svojho života vysloví hrdina známej komédie Vrchní, prchni v podaní Josefa Abrháma. V skutočnosti však môže byť životný príbeh kníhkupca naozaj vzrušujúci, najmä ak je jeho hlavným motívom láska ku knihám a k ich čitateľom. Svoje o tom vie Richard Soso Molnár, ktorý si pred rokom otvoril v Pezinku kníhkupectvo Artfórum.
   V živote človeka rok stačí akurát na to, aby sa naučil rozprávať či chodiť. Pezinské Artfórum je však po roku života dospelé. Možnosť presvedčiť sa o tom mali všetci účastníci oslavy ročných narodenín, ktorá sa v jeho priestoroch konala v sobotu 11. októbra.
   O pestrý program sa postarali hudobní hostia Sisa Michalidesová a Peter Preložník, a tiež spisovatelia Veronika Šikulová, Márius Kopcsay a režisér Patrik Lančarič.
   Richard Soso Molnár v príhovore priznal, že pred 10. októbrom 2014 nepredal v živote ani jednu jedinú knihu. Samozrejme, po tomto dátume sa všetko zmenilo.
   „Ide to presne podľa mojich očakávaní,“ hovorí Richard Soso Molnár. „Vedel som, že to nebude extra zisková záležitosť. Ale je tu potenciál, aby sa mi podarilo utiahnuť náklady a zarobiť si na seba. Podstatné je, aby malo kníhkupectvo takú formu a taký obsah, ako som si predstavoval. A to sa naplnilo.“
   Ako sa vlastne nápad založiť Artfórum v Pezinku zrodil?
   „Lásku k Pezinku som mal ako rodený Pezinčan odjakživa. Myšlienka mať vlastné kníhkupectvo mi v hlave skrsla takisto už dávno, možno aj pred siedmimi rokmi. Nikdy som ju nejako nerozvíjal,“ spomína Richard Soso Molnár na svoje začiatky. Tri roky pracoval v sklade v bratislavskom Artfóre, potom prešiel do iného sektora, chvíľu bol aj na voľnej nohe.
   „Kamarát vo mne opäť oživil túto myšlienku, keď povedal, že by sa v Pezinku zišlo mať kaviareň s knižkami. Opravil som ho – nie kaviareň s knižkami, ale kníhkupectvo s kaviarňou. Boli tu síce už dve kníhkupectvá, ktoré sa však nezameriavali na kvalitnú literatúru. Povedal som si, že v Pezinku urobím kníhkupectvo na spôsob Artfóra. Oslovil som bratislavské Artfórum, či by mi nepomohli odštartovať a jeho šéf Vlado Michal mi ponúkol, že by sme mohli fungovať pod jeho značkou. Slovo dalo slovo a podali sme si ruky.“
   Medzi jednoznačné bestsellery jeho obchodu patria knižky Veroniky Šikulovej, čerstvej víťazky literárnej súťaže Anasoft litera. Mágia kníhkupca však spočíva v tom, že sa mu dobre predáva titul, ktorý sám čítal a zaujal ho. „Keď si knižku sám prečítam, pochopil som ju a som o nej presvedčený, vtedy cítim, že ju viem predať. Funguje to takmer na sto per
cent,“ poodhaľuje Soso dvierka do kníhkupeckého zákulisia. Kníhkupec teda musí knižky poctivo čítať, veď je to jeho povinnosť a radosť zároveň.
Na oslave ročných narodenín nechýbal ani pezinský primátor a zároveň pravidelný zákazník a návštevník Artfóra Oliver Solga.
„ Ako čitateľ, ktorý knihy celoživotne miluje a kupuje som rád, že sme jedno z mála miest na Slovensku, ktoré má Artfórum,“ zdôveril sa primátor.
   „Tu nájdete knihy, ktoré inde nedostanete. Práve preto si ich najradšej kupujem práve tu, prípadne ešte v bratislavskom Artfóre. Je to nielen kníhkupectvo, je to inštitúcia, miesto, kde sa môžeme stretnúť, kde o knihách diskutujeme a kde sú ochotní nám akúkoľvek knižku zohnať. Popri veľkých kníhkupectvách majú práve tieto malé svoju atmosféru a pevne verím, že Artfórum bude aj naďalej kultúrnou inštitúciou Pezinka.“
   Primátor si kupuje veľa kníh, najmä výtvarných a historických, ale aj beletriu. Potešil ho napríklad najnovší Umberto Eco, hoci zhodou okolností si práve tento titul kúpiť nemusel – jeden exemplár mu daroval priamo prekladateľ a priateľ Stanislav Vallo. V narodeninový večer si odniesol z kníhkupectva knižku o Antonovi Srholcovi. „Je to takmer presne
rok, odkedy páter Srholec, náš priateľ, sobášil nášho syna a nevestu. Potešilo ma, že knižka práve vyšla a v Pezinku ju máme ako prví. Nesiem ju ako darček synovi a neveste na výročie svadby. “
   Medzi fanúšikov Artfóra patri aj režisér Patrik Lančarič.
„Soso mal vždy sen mať kníhkupectvo. A to jeho vonia nielen knihami ale aj človečinou, vzťahom ku kvalitnej literatúre.
   Pre mňa bolo Artfórum vždy poslom slobody. Hneď po Novembri 1989, keď vzniklo, sme sa v prvej predajni v Bratislave na Grösslingovej ulici dostávali k dovtedy zakázaným knihám, mnohé boli ešte len oxeroxované.“
   Že je Rišo Soso Molnár naozaj zapálený kníhkupec a robí svoju prácu s veľkou vášňou, dokazuje aj fakt, že okrem titulov, ktoré objednáva a ktoré má na sklade, pokúša sa pomôcť aj ľuďom o ktorých vie, že už dlho zháňajú nejakú knihu. „ Prejde všetky antikvariáty a internetové obchody a pomôže im ju zohnať, aj keď sa to zdá nemožné,“ vysvetľuje Patrik Lančarič. „Ja som roky zháňal knihu esejí ruského básnika Josifa Brodského s názvom Vodoznaky. Ide o český preklad a knižka bola nezohnateľná. Rišo ju zohnal niekde v Čechách, dokonca celkom novú a to je naozaj bonus – keď sa človek naňho môže obrátiť s takouto prosbou a on má skrátka radosť, že zohnal novú knihu. Toto ho dokonale charakterizuje.“
   Neostáva iné, len zaželať pezinskému Artfóru a jeho zakladateľovi Rišovi Sosovi Molnárovi všetko najlepšie, veľa dobrých kníh a ešte lepších čitateľov.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: