Dvaja statoční...

Október 2015 / Prečítané 440 krát

   Mesto Pezinok a mnohí jeho obyvatelia patria k tým, ktorí sa dlhodobo a systematicky venujú poznávaniu svojej histórie. Patríme tiež k nemnohým, ktorí si každoročne pripomíname obete Prvej a Druhej svetovej vojny. Tak tomu bude aj tento rok, 11.11. o 11 hodine a 11 minúte, kedy sa zvony kostolov rozozvučia na pripomienku obetí všetkých vojen 20. storočia. Súčasťou spomienky bude aj položenie venca na hrob generála Karola Pekníka, hrdinu Slovenského národného povstania, ktorý sa narodil v Pezinku pred 115 rokmi. Bojovníkov za našu slobodu, Pezinských rodákov, však bolo veľmi veľa, možno niekoľko stoviek. Pomaly na nich zabúdame, vytrácajú sa nám z pamäti do nenávratna. Je to nespravodlivé, a preto mi nedá nespomenúť jedného človeka, ktorého som osobne poznal, vážil som si ho a obdivoval pre jeho šľachetnú a kamarátsku povahu. Nielen preto, že to bol tiež vojak, ktorý bojoval za naše oslobodenie na západnom fronte, konkrétne v 1. československom tankovom zbore. Môj obdiv mu patril preto, že napriek tomu, že sa vrátil domov ako hrdina a osloboditeľ, čakalo ho ako príslušníka západného odboja dlhoročné väzenie a nútený pobyt v uránových baniach. Nič z toho ho však nezlomilo. Po celý zostatok života bol pracovitý, priateľský a veselý. Možno hlboká kresťanská viera mu dodávala silu to všetko prežiť a pritom sa nesťažovať, nenadávať, nerobiť zo seba martýra. Nedostal žiadne vyznamenania, nemal žiadne výhody na rozdiel od tých, ktorí bojovali na východnom fronte alebo doma. Nepíšem tieto riadky s pocitom krivdy, ktorú on zakúsil a keď sa mu nedostalo uznania ani odplaty. Píšem ich s pocitom radostnej spomienky na skvelého človeka, ktorý by sa o niekoľko týždňov dožil deväťdesiatky. Tým človekom, naším rodákom, ktorého si ešte mnohí pamätáme, bol pán Ignác Nay.

 

Oliver Solga


Ohodnoťte článok: