Básnik Ján Rak a Pezinok

September 2015 / Prečítané 342 krát

   O slovenskom nadrealizme toho veľa nevieme. Prejavil sa najmä v literatúre, o niečo menej vo výtvarnom umení, vo filme vôbec. Vo vtedajšej Európe ho označovali termínom „surrealizmus“ a tešil sa veľkej pozornosti umelcov aj intelektuálov najmä vo Francúzsku. Stačí spomenúť len meno toho najslávnejšieho predstaviteľa – surrealistického maliara Salvadora Dalího, ktorého pozná široká kultúrna verejnosť po celom svete. A predsa, hoci skromne, aj na Slovensku boli umelci, ktorí tvorili v duchu nadrealizmu. Jeden z nich, významný básnik Ján Rak, bol zviazaný aj s naším mesto. V Pezinku žil a tvoril tu dlhú dobu a je veľká škoda, že sa nám doposiaľ nepodarilo presne zistiť, kedy a kde to bolo.
   Básnik Ján Rak sa narodil v 28. augusta 1915 v Hradišti pod Vrátnom. V rokoch 1939 – 1945 pracoval na Riaditeľstve štátnych železníc, a v rokoch 1945 až do svojej smrti bol zamestnancom Správy východnej dráhy. Zomrel 6. októbra 1969 v Bratislave.
   Ján Rak bol nielen básnik ale aj prekladateľ. Knižne debutoval zbierkou Je vypredané v roku 1942. Vo svojich dielach vyjadroval kritiku voči negatívnym spoločenským javom. Často sa vracal k motívom vojny, násilia a nutnosti nastolenia mieru. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom tzv. prekliatych básnikov - Arthura Rimbauda a Charlesa Baudelaira. Z jeho zbierok spomenieme aspoň Nezanechajte nádeje, Vietor krvi, Moja krajina, Plenér, Poslední gladiátori a Nadarmo odídeš.
   Básnické dielo Jána Raka nie je síce rozsiahle, ale originálnosťou lyrickej výpovede tvorí organickú súčasť modernej slovenskej poézie.
   Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia uverejňujeme úryvok z básne Tulák jesene zo zbierky Je vypredané, ktorá je vynikajúcou ukážkou jeho nadrealistickej poézie:

 

Tulák jesene

Opitý
Hvizdom skamenených stád
Bronzovú tekutinu smutného vánku hádžem do diaľky
Ako divé husi
Zranený na najcitlivejšom mieste dýkou detstva
Svojho detstva plného žltého hladu
Zviazaného holubmi babieho leta
Dvoma ňadrami ako jarná búrka
Lieskovými húštinami
Samota je nedokončená púť hluchaviek

Niekedy je tak ťažko
Podobať sa ostatným ľuďom

 

   Je veľká škoda, že táto vynikajúca poézia nenašla na Slovensku posledné desaťročia vydavateľa, a to ani pri príležitosti súčasnej storočnice, ktorá uplynula nedávno od jeho narodenia. Boli by sme však veľmi radi, keby sa medzi našimi čitateľmi našiel niekto, kto si na Jána Raka v Pezinku pamätá, alebo vie, v ktorom dome býval a v ktorom to bolo období.

 

(r)

 


Ohodnoťte článok: