Ľudia uverili, že permoníci naozaj žijú

September 2015 / Prečítané 369 krát

   Pezniský Permoník má už 20 rokov. Populárne podujatie, ktoré organizuje Nezisková organizácia Barbora, sa už dvadsiatykrát konalo od 14. do 16. augusta. Jeho cieľom je propagovať kultúrne a historické dedičstvo v oblasti mineralógie, geológie a baníctva v Pezinku a v celých Malých Karpatoch. V pozadí týchto aktivít stojí aj Jiří Vitáloš.

   „Počas nášho dvadsaťročného úsilia mohli návštevníci vidieť množstvo výstav a sprievodných podujatí. Tento rok sme obohatili pezinskú históriu ďalším významným nálezom. Minulý rok to bolo objavenie prvej permoníckej osady na svete aj s permoníckou Venušou, tento rok išlo o listinu v tajomnej medenej krabičke, permoníckeho kráľa Malleusa I., ktorú podpísal s Bélom III. v roku 1196,“ hovorí Jiří Vitáloš.
   V Pezinku sa ťažilo predovšetkým zlato, prvé zmienky o jeho ťažbe v Slnečnom údolí pochádzajú z 12. a 13. storočia.
   Na tohtoročnom festivale prezentovalo svoje kresby viac než dvesto detí zo základných a materských škôl v Pezinku v súťaži Permoník očami detí. Školy, ktoré sa jej súťaže zúčastnili, môžu využiť sprievodné akcie, ktoré organizuje organizácia Barbora počas celého roka. „Máme naplánovanú kresbu permoníkov v lese v okolí štôlne Budúcnosť, v ktorej plánujeme vytvoriť banícky a vinohradnícky skanzen. Chceli by sme ho otvoriť začiatkom budúceho roku,“ vraví Vitáloš.
   V rámci Permoníka organizátori každoročne prezentujú zaujímavosti z oblasti mineralógie a geológie. Tento rok to bola výstava Minerály Alpskej paragenézy Záhneda z Revúcej.
   „Ukážky záhned môžu smelo konkurovať mineralogickým vzorkám z Francúzska alebo zo Švajčiarska.“ Len pre vysvetlenie záhneda je drahokamová odroda kremeňa a má tmavohnedú farbu.
   Na podujatí sa už tradične zúčastňujú vystavovatelia a zberatelia nielen zo Slovenska, ale tiež z Čiech, z Poľska, z Maďarska, z Rakúska, tento rok aj z Bulharska. Výrobky z polodrahokamov a šperky si môžu návštevníci kúpiť alebo navzájom vymeniť.

   „Naším cieľom je propagácia geoturizmu ako nového druhu turistiky, preto sme minulý rok začali s projektom Geomontánny park Pezinok, ktorý zahŕňa všetky významné banské mineralogické a prírodné lokality v Pezinku,“ vraví Vitáloš. Schematickú mapu Geomontánneho parku sa usilujú stále dopĺňať o ďalšie lokality. „Medzi významné lokality s výskytom minerálov patrí napríklad Rybníček s minerálom goldmanit, ktorý je svetovým unikátom. Na území Pezinka sa nachádzajú významné minerály ako kermesit, valentinit, rýdzi antimón. Zaujímavosťou je geologický útvar pezinsko-pernecké kryštalinikum, kde sa v minulosti ťažil predovšetkým pyrit a antimonit. Z prírodných minerálov je to v Perneku napríklad schafarzikit, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie vzácne minerály na svete. Objavením nového minerálu branholzit v Perneku v roku 2001 sme sa zaradili medzi niekoľko vzácnych lokalít na svete, kde sa tento minerál vyskytuje,“ vraví Vitáloš.
   Pezinok so svojím baníctvom a významnými minerálmi naozaj patrí medzi svetové lokality. Súčasťou Permoníka bývajú aj koncerty, perličkou je už tradične sobotňajší večer, keď permoníci predvádzajú výjavy zo svojho života. „Tento rok sa konalo procesné zhromaždenie pod heslom Permoníci všetkých krajín spojte sa! Deklarovali tak rovnoprávnosť s homo sapiens. Nechcú byť už totiž utláčaní. Chcú byť viditeľní a tak ukazovať krásu podzemia návštevníkom Pezinka,“ objasňuje Vitáloš. Samozrejme, ide o recesiu.
   K záujmu o baníctvo, geológiu a históriu chcú legendou o permoníkoch pritiahnuť najmä deti.
   Na Pezinskom Permoníku sa teší záujmu detí najmä ryžovanie zlata. „Používame pravé zlato, nie prírodné, vo forme nastrihaných štvorčekov. Deti majú kartičky so zlatom, ktoré si odkladajú. Niektoré deti majú odložené zlato už aj z desiatich ročníkov. Zlato je deväťkarátové, nie úplne najčistejšie, ale je to zlato. Tým, že je ťažké, usadzuje sa v ryžovacích panvičkách a my ho ešte pekne vyleštíme, lebo prírodné zlato by deti ani nezbadali. Tieto kúsky mávajú okolo jedného milimetra.“

 

(kam, ik)

 


Ohodnoťte článok: