Svetový výtvarník doputoval z Vancouveru do Pezinka

August 2015 / Prečítané 640 krát

   Primátor Oliver Solga navrhol tento rok udeliť jednu z mestských cien aj medzinárodne známemu výtvarníkovi Frankovi Jalšovskému, ktorý sa usadil v Pezinku. Uznávaný umelec, ktorého diela visia v galériách a v súkromných zbierkach po celom svete, sa po vyše dvadsiatich rokoch vrátil z Kanady na Slovensko. Mesto Pezinok má teraz česť byť jeho domovom.

   Používa techniku starých majstrov zvanú mezzotinta alebo škriabaná rytina. Pri tejto špeciálnej grafickej technike sa vytvára modelovacia kresba vyškrabávaním, čiže zosvetľovaním tmavej plochy medenej alebo mosadznej husto ozrnenej dosky. Umelec potom vyryté dielo rozmnoží na obrovskom lise a vzniknú obrazy, z ktorých každý sa považuje za originál. Frank Jalšovský využíva okrem rytiny aj lept, suchú ihlu či akvatintu. V jeho ateliéri máte pocit, že ste sa ocitli v spirituálnom svete, obklopujú vás výjavy vesmíru, kone, príroda, skrátka „harmónia sfér“. Pod týmto názvom uviedli aj jeho výstavu v Pálffyho paláci. Veľa napovedia názvy jeho obrazov: Smäd po živote, Nepokoj, Pocta Leonardovi, Prvopočiatok, Hymna vesmíru alebo Genesis - majstrovo vrcholné dielo.
   Frank Jalšovský sa narodil v Komárne, no od štyroch rokov vyrastal v Bratislave. „Akurát som si odskočil skoro na štvrťstoročie do Kanady,“ žartuje. Do Kanady odišiel asi deväť mesiacov pred revolúciou, po skončení vysokej školy a základnej vojenskej služby, keď mal dvadsaťdeväť rokov. Teraz má päťdesiatpäť. No nechcel sa vrátiť až po sedemdesiatke, keď by si už v rodnej zemi mohol kúpiť akurát truhlu. Pred piatimi rokmi sa mu zacnelo po domove, a tak sa vrátil. Prečo prišiel práve do Pezinka? „V Pezinku mám rodinu aj zopár bývalých spolužiakov, výtvarníkov,“ vysvetľuje a bývanie v menšom vinohradníckom meste, vzdialenom od ruchu Bratislavy, si pochvaľuje.
   Do Kanady odišiel pred dvadsiatimi piatimi rokmi s manželkou, pretože veľmi túžil cestovať po svete a nechcelo sa mu zakaždým podstupovať tortúru s vybavovaním cestovných doložiek a devízových prísľubov. Chcel sa vyhnúť byrokracii, ku ktorej ho úrady vtedajšieho komunistického Československa nútili. „V Kanade som cestoval veľa, päť až sedemkrát do roka. Nie na dovolenky, ale na expedície. Do hôr, no najmä k moru.“
   Bol to koníček, alebo skôr vážne životné hobby. Podmorský život ho inšpiroval. „Čím som bol vo väčšej hĺbke, tým viac som chápal vesmír a hviezdy. Neviem vám to vysvetliť,“ vraví umelec. Dva alebo tri mesiace teda vždy tvoril, a potom asi mesiac cestoval. Manželka pracovala a jej peniaze stačili na pokrývanie ich životných nákladov. „Moje peniaze za obrazy išli na hobby. No z expedícií som čerpal inšpiráciu k tvorbe, takže ťažko povedať, či išlo len o hobby.“
   Keby bol zostal na Slovensku, nebol by mal taký pocit slobody, aký získal na svojich cestách v zahraničí. Jeho obrazy dnes visia po celom svete – v Austrálii, na Novom Zélande, v Tokiu, na Filipínach, v Novom Mexiku, v Latinskej Amerike. Nájdete ich aj v newyorských galériách či v súkromných zbierkach v Európe. Vlastnia ich dokonca známe osobnosti, ako bývalý americký prezident Bill Clinton či sultán z Brunei Haji Hassanal Bolkiah Mu'izzaddin Waddualah. Keby vystavil svoje súborné dielo, bolo by to dokopy okolo 1200 až 1500 diel. Z predaja obrazov síce žije, no známejší ako na rodnom Slovensku je v zahraničí, preto 90 percent jeho diel skončí v zbierkach súkromníkov a galeristov v Rakúsku, v Nemecku, vo Francúzsku alebo vo Švajčiarsku. „Tu sa ľudia pýtajú: A kto je Jalšovský?“ Smeje sa.
   Napriek tomu cítil, že sa má vrátiť domov. Stretáva sa totiž aj s ľuďmi, ktorí majú podprahové vnímanie a sedem takýchto ľudí z rôznych častí sveta mu nezávisle od seba povedalo, aby sa vrátil domov. Cíti, že by mal svojej krajine niečo odovzdať. Preto si zvolil cestu, ktorá je preňho ťažšia, na Slovensku totiž musí začínať odznova. Všetci si tu vraj myslia, že každý, kto príde z amerického kontinentu, musí byť bohatý, no Franka Jalšovského materiálne hodnoty veľmi nezaujímajú. Je otvorený všetkým filozofiám, neznáša iba náboženský fanatizmus a ortodoxné cirkvi.
   Nevie odpovedať na otázku, ako si vyberá námety. „Nechcem byť tajuplný, ale naozaj to ide zvnútra. Neviem vám to vysvetliť.“
   A či sa považuje za bohatého človeka? „Pýtate sa na vnútorné alebo na vonkajšie bohatstvo? Ja si myslím, že som na tom lepšie vnútorne.“ Ľudia sa ho vraj pýtajú, prečo si neumyje auto. No nepovažuje to za dôležité. Osvojil si americký prístup, podľa ktorého auto má človeku slúžiť na to, aby sa prepravil z bodu A do bodu B, nie aby sa ním vyťahoval.
   Pre Franka Jalšovského je dôležitá najmä tvorba. Tú oceňujú aj najväčšie kapacity z oblasti výtvarného umenia. Írsky výtvarný kritik Vincent Sheridan o ňom napísal: „Frank Jalšovský vnáša do svojej tvorby jedinečnú víziu sveta, ktorá je veľmi vzdialená od súčasnosti. Je určitým spôsobom bojovníkom spirituálneho ťaženia 90. rokov, hľadajúcim zmysel a poriadok v našej večne chaotickej, hlučnej a materialistickej existencii na tejto planéte. V jeho dielach evidentne presvitá tematika spirituálneho vnímania sveta, nabádajúca k zamýšľaniu, rozjímaniu a meditácii.“
   Kurátor jeho výstavy, znalec výtvarného umenia, Bohumír Bachratý zas takto zhodnotil jeho dielo: „Kruhy a krúženie, obežné dráhy planét a galaxií, vírivé pohyby na temnej modrej farbe nekonečna. Merítko bez merítka. Čas vo večnosti. Nekonečno v nekonečne... Tieto nepredstaviteľné priestory spája podľa filozofie a viery Franka kúzelné, jedinečné slovo láska, ktoré popri všetkých svojich veľkých významoch je bytostne uložené v ľudskom srdci, v duši a intelekte skutočného človeka a ľudí minulosti, súčasnosti a budúcnosti.“
Hovorí sa, že doma nikto nie je prorokom. Jalšovský získal nedávno v Taliansku hlavnú cenu v prestížnej medzinárodnej súťaži Perla Adriatico. Na svojom konte má podobných cien asi štyridsať. Ak ho na Slovensku niekto nahnevá, nevšíma si to. Vraví, že nechce šíriť negatívnu energiu.

 

(ik, kam)

 


Ohodnoťte článok: