Dymová clona

Máj 2015 / Prečítané 376 krát

     Mestské zastupiteľstvo sotva stihlo v apríli prijať Etický kódex volených predstaviteľov a už sa strhla búrka, aký je zlý. Najhlasnejšie kritizovali, samozrejme, tí, ktorí s ničím lepším dosiaľ akosi „nevedeli“, či „nestihli“ prísť. V poriadku, Srdce Pezinka má na takúto stratégiu nárok. Hoci väčšine sa môže zdať smiešna a detinská, má svoje skryté dôvody.
   Čo však smiešne nie je ani náhodou, sú osobné ataky, ktorými „ srdciari “ svoju „ logiku “ podporili. V článku „Etika a čestnosť? Pche!“ sa mierou vrchovatou ušlo aj mne ako poslancovi MsZ. Vraj keby platil etický kódex už skôr, isto by som sa dopustil jeho porušenia, keď som nehlasoval pri určení platu primátora za Grellov návrh, ale za predložený návrh v pôvodnom znení. A vraj by som porušil aj iné ustanovenia. Zdôrazňujem slovíčko „by“ a absurdnosť tejto konštrukcie. Priestor na vyjadrenie mi redakcia, samozrejme, nepovažovala za potrebné či vhodné poskytnúť.
   Keby preto niekto pochyboval, čo je skutočným účelom článku, napovie mu to konštatovanie v závere: „Dúfajme, že si pán poslanec vstúpi do svedomia a začne sa riadiť novoprijatým etickým kódexom, za ktorý sám hlasoval. Doteraz sa nemusel správať čestne, keďže ho to doma asi nenaučili. “
   Dá sa podobný neférový a neopodstatnený podpásový útok, ktorý nemieri len na mňa, ale i moju rodinu, považovať za čosi iné než za zlomyseľnú jedovatú slinu? Nečudo, že sa autor nechcel podpísať. Nedávny prípad viceprimátora Andela, ktorý sa na stránkach uvedeného plátku dočkal ešte zákernejšieho ataku, ukázal, že apelovať na etiku, morálku či nebodaj domáhať sa odpovede alebo opravy zrejme nemá zmysel.
   Ťažko povedať, či niektorým popredným „srdciarom“ viac vadí môj nekompromisný prístup, keď sa ani počas zasadnutí MsZ nezdráham nazývať veci pravým menom, alebo fakt, že som syn človeka, ktorého opakovane nedokážu zdolať v demokratických voľbách, a to ani s vypätím všetkých síl a nasadením značných prostriedkov.
   Ale k veci: autor správne cituje z kódexu, že: „súkromný záujem zahŕňa možnú výhodu pre voleného predstaviteľa, jeho rodinu, priateľov, blízke osoby a právnické alebo fyzické osoby, s ktorými má volený predstaviteľ súkromné, obchodné alebo politické vzťahy.“ V súvislosti s týmto ustanovením etického kódexu je však dôležité pripomenúť, že platové pomery primátorov a starostov obcí sú upravené osobitným zákonom. A najmä, že plat je odmenou za prácu a nemožno ho považovať za nenáležitú výhodu! V rovnakej situácii by som rovnako postupoval aj v prípade, že by som hlasoval o plate inej osoby. Teda v prvom rade bral do úvahy dosiahnuté výsledky práce a kvalitu jej výkonu.
   Obvinenia teda stoja na vode. Anonymný pisateľ s ľahkosťou chrobáka Truhlíka navyše „zabúda“, že ak by mal pravdu, potom je jedno, či by som hlasoval za predložený návrh alebo za Grellov neodôvodnený „trucnávrh“, teda navýšenie mzdy o 30%. Rozdiel v percentách je totiž z tohto pohľadu irelevantný.
  Nuž, ale moje rodinné pomery sú dobre známe. Nepochybujem o tom, že zrejme každý zo 691 Pezinčanov, ktorí mi odovzdali svoj hlas, vedel, čí som syn a teda vedel aj o to, že v istom momente budem musieť hlasovať nielen o návrhoch, ktoré predkladá môj otec, ale aj o tých, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú jeho osoby. Ďakujem, že mi verili, že budem hlasovať podľa najlepšieho vedomia a svedomia, tak ako v iných prípadoch.
   Tragikomicky však vyznieva, že o etike a čestnosti by ma rád poúčal autor, ktorý nemá ani toľko cti a osobnej statočnosti, aby sa pod tú kôpku nezmyslov podpísal. A zaujímavé, že sa tak opakovane deje na stránkach periodika prepojeného s občianskym združením, ktorého kandidáti sa dodnes neunúvali svojim voličom, no ani nám ostatným dostatočne objasniť, z akých zdrojov financovali svoju masívnu volebnú kampaň.
   Na záver si preto dovolím jednu úvahu, komu môže vadiť etický kódex tak veľmi, že zaň odmietol zahlasovať a teraz musí vypúšťať dymovú clonu, aby nestratil tvár pred svojimi voličmi. Vo vyššie citovanom ustanovení etického kódexu sa okrem iného uvádza, že „súkromný záujem zahŕňa možnú výhodu pre... fyzické osoby, s ktorými má volený predstaviteľ súkromné, obchodné alebo politické vzťahy.“
   Keby platil etický kódex už skôr, ťažko by sa „Srdciarom“ hlasovalo napríklad za Grellove parkovacie miesta na Jesenského ulici, keďže má so „svojimi“ poslancami popri priateľských aj
úzke politické vzťahy. Takisto by sa im ťažko hlasovalo za miesta pre spoločnosť, ktorá je personálne prepojená so zadávateľom inzercie v časopise Srdce Pezinka (viď aprílové číslo, s. 11), keďže okrem iných vzťahov ich (M. G. a jeho spoločnosť Grafitstav s dotyčnou firmou) spájajú vzťahy obchodné. A takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Ale o tom azda niekedy nabudúce...

 

Adam Solga, poslanec MsZ

 


Ohodnoťte článok: