Príbeh bez slov o strachu zo smrti a sile žiť

Apríl 2015 / Prečítané 481 krát

   Viete si predstaviť, že vás zaujme a doslova pohltí divadelné predstavenie, v ktorom sa nerozpráva? Zaplnená Malá sála v Kultúrnom dome v Pezinku potvrdila, že slovo na javisku nemusí divákom chýbať, ak ho plnohodnotne nahradia presvedčivé herecké výkony, invenčná hudba a najmä silný príbeh. Práve to je prípad divadelnej inscenácie s názvom Silent rhapsody (alebo hra o sile žiť), ktorá sa 16. apríla v Pezinku dočkala svojej prvej úspešnej reprízy.
   Predstavenie divadla Úsmev vzniklo na námet autobiografického príbehu Sisa a Sivý Holub, autorkou ktorého je slovenská hudobná skladateľka a herečka Sisa Michalidesová.
   „Kniha, ktorá hovorí o ceste autorky naprieč ťažkou chorobou je poetickým dielom, jemným a krutým zároveň,“ popisuje projekt taliansky režisér Matteo Destro, ktorý inscenáciu naštudoval s hercami divadla Úsmev. „Preniesť tento príbeh na scénu znamenalo vytvoriť nový poetický priestor, kde by krehkosť i sila príbehu mali dosiahnuť tú istú intenzitu ako v knihe. Rozhodli sme sa preto využiť ticho. Odstránením slova každé gesto nabralo význam a samotné sa stalo slovom. Masky a hudba prevzali moderné vyrozprávanie príbehu. Strach a smrť sa prevteľujú do groteskných postáv, svet – nemocnica je miesto, kde sa realita a fantázia stávajú jednou a tou istou skutočnosťou.“
   Matteo Destro je nielen režisérom a autorom inscenácie, ale aj originálnych masiek, ktoré herci používajú. „Robili sme s Matteom pohybové workshopy, učili sme sa, aby každý pohyb, každé gesto mali svoj zmysel. Aj masky v predstavení ožívajú vďaka pohybu hercov na javisku,“ vysvetľuje autorka námetu a hudby Sisa Michalidesová. „Predstavenie sa pritom nedá nazvať pantomímou, ide skôr o kombináciu herecko-javiskového pohybu spojeného s prvkami pantomímy.“
   V predstavení účinkujú Alena Michalidesová, Daniela Mackovičová, Sisa Michalidesová a Tomáš Zárecký. Autorkou scény a kostýmov je Katarína Drobná, na klavír hrá Valér Miko a chreografiu vytvoril Miroslav Janík.
   „Potešili ma ohlasy ľudí. Napríklad aj pacientky, ktorá prekonala také isté ochorenie ako ja a povedala, že predstavenie bolo pre ňu terapiou a že na ňu malo katarzný účinok,“ hovorí Sisa Michalidesová.
   „Takisto ide o silný príbeh pre rodičov, ktorí si uvedomia, aké pevné puto ich spája s deťmi a aký intenzívny strach prežívajú, pokiaľ ich dieťa napríklad ochorie.“
   Divácky úspech potešil všetkých protagonistov, ktorí sa na inscenácii podieľali. „Máme záujem o pezinských divákov, aj keď pre pravidelné uvádzanie inscenácie hľadáme tiež vhodný priestor v Bratislave,“ dodala Sisa Michalidesová. „Najbližšie predstavenie by malo byť napríklad už 11. mája v Nemeckom kultúrnom dome v Rači.“
   Silný príbeh o strachu zo smrti a sile žiť pôsobivo – a pritom neverbálne – vyrozprávaný na divadelných doskách sa nepochybne dočká ďalších stretnutí s divákmi a vrátime sa k nemu aj v časopise Pezinčan.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: