Červené roky päťdesiate neobišli ani železničnú stanicu

Marec 2015 / Prečítané 558 krát

   Pokračujeme v sérii článkov o histórii pezinskej železničnej stanice od jej vzniku v časoch monarchie až po súčasnoť. Predchádzajúci článok bol v znamení plnenia plánov zo začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Pokračujeme v opise tohto obdobia, pre ktoré je vhodný prívlastok „červené“.

   1956
  
Rok 1956 nepriniesol takých zmien, ktoré by podstatnejšie ovplyvňovali samotnú stanicu Pezinok, ako aj jej priľahlý úsek Pezinok- Sv. Jur. V záujme plynulého vedenia záznamov v pamätnej knihe každým rokom ako aj v dôsledku podchytenia historických udalostí vplývajúcich na vývoj vo verejnom živote alebo v samotnú stanicu je potrebné uviesť určité udalosti, ktoré nastali počas roku 1956.
   V súvislosti s prevedením rudného prieskumu v obvode mesta Pezinok začalo sa uvažovať o postavení priemyselného podniku. Výstavba podniku predpokladá postavenie novej vlečky, ktorá by ústila v samotnej stanici. V dôsledku uvedeného, bol prevedený predbežný prieskum, ktorý by slúžil za podklad postavenia spomínanej vlečky. Rudný prieskum svojou činnosťou vytváral veľké zásoby rudy, ktorú bolo treba odviesť na spracovanie, čo malo za následok aj zvýšenú nakládku vozových jednotiek v stanici. Ďalej hodné je poznamenať, že organizačným vývojom okresných složiek vzrástol počet zamestnancov, ktorí poväčšine sú z okolitých obcí a dochádzajú do zamestnania vlakom, čím podstatne zvýšili počet cestujúcich po železnici a ktorí priamo tangujú samotnú stanicu Pezinok.
   Bolo by len odôvodnené tvrdiť, že na danú frekvenciu cestujúcich nedostačujú staničné priestory a v dôsledku toho vedenie stanice uvažovalo dať návrh OD Bratislava o rozšírenie staničných priestorov. Tento popud vyšiel na základe toho, že OD Bratislava pridelilo žst Pezinok Kčs 50.000.- za účelom zriadenia červeného kútika. V súčasnej dislokácii pracovných miestností, by nebolo vôbec možné tento kútik zriadiť. Preto vedenie stanice sa rozhodlo že nákladnú stanicu upraví na červený kútik a kanceláriu nakl. pokladníka adaptačnými prácami zariadi v doterajšej úschovni a v miestnosti staničných robotníkov, ktorých zas premiestni do miestnosti doterajšie hasičského skladu, ktorý by bol tiež za tým účelom upravený. Po vyhotovení plánov a kalkulácie okresným stavebným podnikom Pezinok adaptácia by činila asi 33.000,-Kčs, navrhovalo SD Bratislava aby pri jednej práci bol vchod do stanice upravený na riadnu vestibulu, premiestnenie osobných pokladníc, čo by malo veľký význam z hľadiska výkonu dopravnej služby, nakoľko by touto úpravou bolo zamedzené cestujúcim prechádzať pre dopr. kanceláriou a zároveň by boli vyriešené priestory pre čakáreň a osobitne pre vestibulu, čo doteraz stanica postráda, nakoľko nie je ani čakáreň pre matky s deťmi a čakáreň pre fajčiarov.
Preprava cestujúcich oproti roku 1955 značne stúpla a to tým, že boli rozšírené autobusové spoje na okolité obce a tak umožnené pracujúcim dochádzať či už priamo do Pezinka alebo do Bratislavy a Trnavy. Oproti roku 1955 stúpla nakládka vozňových zasielok a to tehly, gulatiny, vína a rudy.
   Medzi zamestnancami bolo rozšírené socialistické súťaženie zamerané hlavne na bezpečnosť dopravy čím sa dostavili aj výsledky a to také, že v roku 1956 z viny zamestnancov nebola ani jedna nehoda a z toho titulu stanica Pezinok za I. II. a III. štvrť rok 1956 bola vyhlásená ako vzorná jednotka bez nehodovosti a to Ministerstvom dopravy.

   1957
   Nadväzujúc na záznamy z predchádzajúceho roka vo veci úpravy resp. prestavby stanice Pezinok nastali v roku 1957 podstatné zmeny. Po vyhotovení projektu na úpravu nákladnej pokladnice ako aj skladišťa batožín a spešin vhodnou intervenciou na Správe dráhy náč. stanice Gejzom Baranom bolo dosiahnuté, že Správa dráhy dala zásadné zvolenie na vypracovanie nového projektu. Predbežné porady konané v Pezinku za účasti jednotlivých služieb Správy dráhy, vedenia žel. Stanice Pezinok a výpr. Jána Najšla, KNV, ONV, MNV a riaditeľstva rešt. A jedálni bolo navrhnuté zbúrať miestnosť staničných robotníkov, úschovňu ako aj bufet a na tomto mieste urobiť prístavbu ktorá by zahrňovala: vestibulu, dve čakárne, záchody pre mužov a ženy, osobné pokladnice a tranzite. Stará budova, ktorá v rámci generálnych opráv prispôsobí sa fasádou a vnútornou prestavbou novopristavenej časti budovy.
   Projekt vypracoval okresný stavebný podnik Pezinok. V súvislosti zo zapracovaním elektrického osvetlenia pred stanicou do normálneho plánu, Správa dráhy projekt vrátila na prepracovanie, čo spôsobilo oneskorenie oproti pôvodne určenému termínu 1. 12. 1957. Ďalej oneskorenie spôsobilo aj projektovanie kanalizácie, elektriky, ktoré projekty museli byť zadané vypracovať osobitne od hl. projektu. Podľa predbežných informácii, stavba by mala začať v druhom štvrťroku 1958. Vzhľadom na nový projekt Oznamovacia a zabezpečovacia dištancia v rámci odstránenia vzdušného vedenia nad priestorom stanice do novo projektovanej dopravnej kancelárie t.j. do terajšej osobnej pokladnice.
   Kolektív stanice je zapojený do socialistického súťaženia. Za dobré výsledky dosahované v soc. Súťažení boli udelené pochvaly v rozkaze náč. Oddelenia dráhy Bratislava a udelené peňažité odmeny podľa disc. Poriadku platného na ČSD a vydané dekréty týmto zamestnancom:

1. Gejzovi Baranovi náč. stanice
2. Rudolfovi Královičovi výpravcovi
3. Rudolfovi Grgáčovi kom. kanc. 1
4. Rudolfovi Sedlákovi signalistovi
5. Agnese Kollárovej osobnej pokladníčke

Okrem toho Závodný výbor pri žel. stanici Pezinok odmenil knižnímo darmi týchto zamestnancov:

1. Michal Cintavý hradlár
2. Rudolf Sedlák signalista
3. Gabriel Dedinský nákl. pokladník
4. Anton Michalec kom. skladník
5. Ján Najšel výpravca
6. Rudolf Královič výpravca
7. Anton Krivička signalista
8. Štefan Gašparovič signalista
9. Štefan Vadovičstan robotník
10. Ján Fellrich kom. skladník
11. Ján Choboť signalista
12. Miroslav Kollár výpravca

V mesiaci Máj 1957 bola taká veľká mimoriadna živelná pohroma, že padli krupy vo veľkosti holubäcieho vajca, pri čom bolo značné poškodených striech na domoch a okná, ďalej bola prietrž mračien následkom čoho trať medzi Pezinok- Myslenice bola podmytá a neschodná a to prvá hlavná koľaj. Doprava bola udržovaná po jednej koľaji. Hradlár Ludevít Šramko na str. domku č. 8 mal v celom byte vodu vo výške 30- 50 cm.
   Mnohí obyvatelia z obce Myslenice museli sa sťahovať z bytov pre silný príval vody.

zdroj: Archív ŽSR,Zbierka pamätných kníh

Mgr. Stanislav Horváth

Texty z pamätnej knihy neprešli redakčnou úpravou.

 


Ohodnoťte článok: