Dobré víno môže vyrobiť len dobrý chlap

Marec 2015 / Prečítané 491 krát

   Degustátor, znalec vína, ale aj chutí a vôní života, neúnavný cestovateľ a spisovateľ. Profesor Fedor Malík je špičkovým odborníkom, enológom, ktorého netreba predstavovať, pretože pravidelne oslovuje verejnosť svojimi knihami, článkami, vystúpeniami v médiách. Ale tiež svojím vlastným vínom. Hoci nedávno oslávil sedemdesiatku, rozhodne nežije životom dôchodcu. O svojich aktivitách i o vzťahu k Pezinku a Modre hovorí v rozhovore pre časopis Pezinčan.

l Aký máte vzťah k Pezinku, k Modre a k malokarpatskému regiónu?
   Narodil som sa pod Malými Karpatmi. Som starý modranský gaštan a nikto ma už nepresadí. Na bývanie v Pezinku by som si asi už nezvykol, je to na mňa veľké a „bublotajúce“ mesto, navyše i Karpaty sú od neho vzdialenejšie. Dnes prejdem sto metrov od domu a som pri potoku a v hore. Modra je intímnejšia a schováva sa pred svetom. Dômyselne sa skrýva pod dvoma Homoľami, Malou, ktorú vidíme aj z mesta a Veľkou, ktorá je za ňou zakrytá. Som rád, že žijem v prostredí obklopenom kopčekmi. V kraji, ktorý je pitoreskný. Modra je pitoresknejšia než Pezinok. Toľko geografický pohľad. Z pohľadu ľudského Modre všetci vyčítajú, že je tam na námestí päť skapatých psov. Budeme sa snažiť, aby sme tých skapatých psov odstránili.

l Pochádzajú z Modry aj vaši predkovia?
  
Otec pochádzal od Trenčína, prišiel do Modry 1. mája 1932, takže ak sa raz rozhodnem napísať autobiografický román, začnem týmto dátumom.

l Istý vzťah však máte aj k Pezinku...
  
Mal som tam viac napríklad frajeriek než v Modre. A tiež kopu priateľov, odborníkov, mám tam svojich žiakov. Tento rok sa chystá už 20. ročník Vínnych trhov v Pezinku. Predsedal som im už 18-krát a budem aj teraz.

l Keby sme ešte mali ostať pri porovnaní Pezinka a Modry, ako by ste ho popísali?
  
Dejatelia, umelci a spisovatelia sa už celé stáročia hrnú do Modry, pretože ich láka tamojšie domovské teplo. Oproti tomu je Pezinok šitý na dnešnú dynamickú dobu. Modra sa trochu zakuklila, zatiaľ čo Pezinok otvoril náruč prisťahovalcom. Je kozmopolitnejší, Modra je konzervatívna. Pezinok získal aj tým, že tam žilo viac Židov, Nemcov, viac obchodníkov. Keď si pozriete domy na námestí v Modre, vždy boli v rukách dobrých vinohradníkov. A hoci konfesne v Modre dlho tvorili rovnakú časť katolíci a luteráni, väčšina domov patrila práve luteránom. O čom to svedčí? Renesancia a kapitalizmus sa nie náhodou začali v čase, keď protestantstvo uvoľnilo ľudskú dušu. Človek sa stal slobodnejším, začal podnikať, vymýšľať. Z Holandska a Nemecka išla priemyselná revolúcia a spolu s ňou potom aj duchovná. Pezinok bol v tomto oveľa progresívnejší. Až v novodobých dejinách sa stalo čosi, čo sa nemalo stať. Prišiel komunizmus a kvalitných, dobrých ľudí nahádzali do pracovných táborov, ich deti nesmeli študovať, alebo ich jednoducho vyhnali. Modra sa v 50. rokoch intelektuálne vyľudnila a rovnako to bolo aj v Pezinku. Ale mám dojem, že tam bola tolerantnejšia atmosféra, kým v Modre boli tieto časy naozaj zúrivé.

l Zrejme vaše modranské korene predurčili aj vašu profesijnú orientáciu.
  
Iste. Maturoval som na jedenásťročenke v roku 1962 a sníval som o lekárskej profesii. Neboli už 50. roky, ale ani vtedy syn dvoch inteligentov, ktorí vnútorne nesúhlasili s komunistickým režimom, nemohol pomýšľať na medicínu. Vybral som si teda chémiu. Začal som študovať kvasnú chémiu a technológiu, diplomovú prácu už som mal z vína. Doma som robil víno od svojho dospievania, a v maturitnom roku 1962 som ako 17-ročný dorábal 3 000 litrov. Vedel som sa obracať. A priznávam, že som víno nielen dorábal, ale aj falzifikoval, pretože nás všetkých komunizmus naučil víno falzifikovať. Horšie je, že niektorí vinári ho falzifikujú dodnes.

l Napíšeme to aj do rozhovoru?
  
Len to tam dajte.

l Začali ste technickou disciplínou ako chemik, no postupne ste sa dostali k sofistikovanejšej práci. Stali ste sa uznávaným znalcom chutí a vôní, začali ste písať. Čo spôsobilo váš prerod z technika na filozofa?
  
Možno je to dané krajom a jeho vôňou. Malé Karpaty sú naozaj voňavý kraj. Začínajú voňať už na jar a najkrajšie voňajú na jeseň, keď dozrieva hrozno. A potom je tu vôňa kvitnúceho viniča v prvej dekáde júna. Je to vôňa erotickejšia a vášnivejšia než vôňa rozkvitnutej lipovej aleje. Vôňami a chuťami tohto kraja som bol očarený, to ma dostalo. Aj víno najskôr ovoniate, potom ochutnáte a potom sa dostávate do stavu, že je všetko krajšie a po dvoch fľaškách sa vám aj menej pekná žena zdá krásnou. Na to som však prišiel až oveľa neskôr (smiech).

l Čo vás priviedlo k písaniu o víne?
  
Propagácii dobrého vína sa venujem celých 25 rokov od revolúcie. A ľuďom dáte svoje poznatky a názory na vedomie iba tak, že s nimi hovoríte, alebo že publikujete. Mám za sebou 24 kníh odbornej a beletrizovanej literatúry. A viete kto ma povzbudil? Albert Marenčín starší. Raz mi povedal: Nie sú to romány, poviedky, je to niečo, čo tu doteraz nebolo. A niečo, čo vzniká najmä pre dobrý pocit. Pre pocit, že niekto po vašej knihe siahne po tridsiatich alebo päťdesiatich rokoch a bude ju hltať, pretože si uvedomí, že je to autentická literatúra a hovorí o tom, ako sa u nás žilo desať alebo dvadsať rokov po revolúcii. Tieto slová mi dodali odvahu a povedal som si, že budem v písaní pokračovať. Zhodou okolností u jeho syna, Alberta Marenčína mladšieho, som aj začal vydávať knihy.

l Je tiež známe, že vo svete propagujete kvality slovenského vinárstva.
  
Vzdelával som nielen verejnosť, ale aj vinárov. Tí, ktorí sú dnes za vodou, ma dnes už nepočúvajú, pretože som ostal kritický. A kto je bohatý, často kritiku neznesie. Niekto si dáva šumivé vína vyrobiť v Rakúsku, ale píše si „Made in Slovakia“. Niekto nemá ani hektár vinohradov a potom sa o ňom dočítate v propagačnom materiáli, že má 180 hektárov. Pokrytectvo a klamstvo som nenávidel za komunistov, ale nemohol som protestovať, lebo som ako väčšina ľudí chodil so zhrbeným chrbtom. Ale dnes protestovať môžem.

l To sú dosť tvrdé slová. Akým spôsobom sa zákazník môže brániť pred nekvalitným vínom?
  
Tak, že kupuje víno poctivých vinárov, predovšetkým malých a stredných. Alebo predsa len vypije aj menej kvalitné víno. Ja ho piť nemôžem, pretože ako enológ hneď viem, čo doň výrobca napchal. Že nemal svoje hrozno, že mušt ovplyvnil ešte pred kvasným procesom tým, že doň nasypal aromaxové soli. A tak ochutnáte rizling vlasšký a zistíte, že vonia ako muškát. Bohužiaľ, aj taká je prax.

l Pokiaľ ide o pestovanie a výrobu vína, ste nielen teoretik ale aj praktik.
  
Berme to tak, že sa mi splnil sen. Dnes, v sedemdesiatke, by som už nedokázal celé dopoludnie strihať alebo sám filtrovať a pretáčať. Všetko som preniesol na syna. Mám štyroch synov a druhý syn je mimoriadne nadaný, má tiež chemické inžinierstvo, doktorát, šesť rokov strávil v Nemecku a v Rakúsku. V jednej veci nie je po mne – je málovravný (smiech). Najšťastnejším dňom môjho života bol deň, keď sa vrátil z Viedne a spýtal sa: Otec, máš peniaze? Odpovedal som: Podľa toho na čo. Začal vymenúvať: Jeden traktor, pneumatický lis, dva hektáre viníc, aspoň 10-tisíc litrov nerezových nádrží a ďalej... Prerušil som ho: Ďalej už nehovor, viac nemám. Ale na toto všetko ti môžem dať. Podporil som ho a naozaj sa rozbehol. Má osem hektárov viníc, robí 30-tisíc fliaš vína a je úžasný poctivec. Kto dnes môže robiť dobré a poctivé víno? Len dobrý a poctivý chlap, ktorý je zviazaný s krajom, s pôdou. A ktorý je vzdelaný. Od chrapúňa sa dobrého vína nenapijete.

l Víno sa vždy spája s pozitívnou emóciou. Jeho pitie aj jeho výroba sú viac než len technickou záležitosťou.
  
V knihe Ze života vína – to je zároveň po modransky aj po česky – píšem, že výroba vína je oblasť, ktorá sa vyčleňuje zo striktného technologického chápania a nadobúda aj filozofický rozmer. Víno je živý nápoj, ktorý má dušu a vy tú dušu musíte spoznať. Vinár by mal tiež zaujať nielen skvelým vínom, ale aj vzhľadom fľaše. Dvom či trom vinárom píšem k ich vínam básničky, lebo z vína vám vytryskne poézia. Poetický môže byť aj názov značky, napríklad pre Cuvée, teda zmes červených vín: Malíkov Sahral. Znamená to Cabernet SAuvignon, HRon a ALibernet. Ale znamená to aj Fedor Malík „sa hral“. Teda s vínom sa hral. Napríklad Hacaj z Pezinka vyrába skvelé šumivé vína. Tak sme začali robiť šumivé víno aj my a vymysleli sme si nádherný ochranný názov: ako je šampanské zo Champagne, potom v Modre bude Modragne. A niekto si môže v reštaurácii objednať „modraňské“. Takéto nápady má človek, keď sa mu o víne aj sníva. A najmä keď sa v noci po inšpiratívnom sne zobudí a ide sa vyčurať (smiech). Mám pre taký prípad na nočnom stolíku papier a ceruzku, pretože keď znova zaspím, do rána by som na svoje nočné nápady zabudol.

l Ako sa dá pri pití vína spájať kvalita s kvantitou? Lebo sú aj milovníci vína ako herec Gérard Depardieu, ktorí ho za deň vypijú celé litre.
  
Kým sme boli zdraví a fyziologicky zdatní, stiahli sme za večer aj tri sedmičky. Ale vtedy sa človek hlbšie do kvality vína neponorí. Vo vyššom veku veru už tri fľaše za večer nevypijem. Nebudem si kupovať víno za dve eurá a slopať ho z polyetylénových fliaš, len aby som sa nadral. Ak sa chcem nacápať, to si dám radšej deci dobrého koňaku. Ak si chcete na víne pochutiť, dáte si deci alebo dve. Ak je výnimočné a chcete sa s ním trochu porozprávať, tak potom tú sedmičku stiahnete vo dvojici aj v sedemdesiatke.

l Aké víno by ste odporučili čitateľom Pezinčana k čítaniu tohto rozhovoru?
  
V Pezinku jedine Rizling vlašský, na ktorý sú Pezinčania právom hrdí. A keď pozveme Pezinčana do Modry, ponúkneme mu zasa Muškát Ottonel.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: