Ľubomír Feldek v Pezinku: Pravá oslava mesiaca knihy

Marec 2015 / Prečítané 396 krát

   Marec je mesiacom knihy, pretože sa 10. marca 1796 narodil neúnavný propagátor čítania Matej Hrebenda. Aj dnes má slovenská literatúra skvelých propagátorov, ktorí ju vedia nielen písať, ale o nej tiež pútavo hovoriť.
   Patrí medzi nich básnik, spisovateľ a prekladateľ Ľubomír Feldek. Je zbytočné predstavovať autora, s básňami ktorého sa dnešné generácie stretávajú od detstva. Knižky ako Na motýlích krídlach, Zelená či Modrá kniha rozprávok patria ku klasike.
   Malokarpatská knižnica v Pezinku hostila Ľubomíra Feldeka na pravidelnom stretnutí s čitateľmi v Radnici. Skvelú atmosféru podujatia umocnila aj výrečná hostiteľka, spisovateľka Veronika Šikulová, pretože s hosťom nediskutovala iba ako moderátorka, ale aj ako kolegyňa. Tým skôr, že Feldek so Šikulovou našli spoločnú tému v spomienkach na jej otca, skvelého prozaika Vinca Šikulu.
   Svojráznu kapitolu Feldekovho rozprávania však predstavovalo obdobie, keď s Jozefom Mihalkovičom, Jánom Stachom či Jánom Ondrušom zakladali tzv. Trnavskú skupinu. Koncom 50. rokov, keď ešte doznievali časy represií, intelektuálnej vyprázdnenosti a povinného socialistického realizmu, išlo o mimoriadne odvážne a otvorené vystúpenie mladých básnikov.
   A ako to už v tomto období bolo zvykom, umelci vzbudili pozornosť cenzorov i samotnej Štátnej bezpečnosti.
   Ako hosťom večera potvrdil aj literárny historik a vysokoškolský pedagóg Pavel Matejovič z Pezinka, jeho štúdium archívov len potvrdilo, že sa paradoxne – i vďaka činnosti ŠtB – zachovalo množstvo cenných materiálov, záznamov a myšlienok z tohto obdobia. Skrátka, sledovanie umelcov pomohlo zachovať kultúrne hodnoty.
   Táto prax je však stará ako samo ľudstvo. „Známy básnik Omar Chajjám si takisto nezapisoval svoje verše. Rozprával ich ľuďom okolo seba a zapisovali ich tajní policajti, ktorí ho sledovali,“ prezradil divákom Ľubomír Feldek.
   A ktoré diela by spisovatelia a literárni vedci odporučili čitateľom Pezinčana? Ktoré knihy ich ovplyvnili?
   „ Najlepšie knihy, ktoré som čítal, sú u mňa spojené s nejakou príhodou, atmosférou alebo životnou situáciou,“ prezradil Pavel Matejovič. „Prvou mojou veľkou knihou bol román Julesa Verna Dobrodružstvá kapitána Hatterasa. Knihu som čítal ako desaťročný na liečení v Lučivnej, kde som bol v roku 1973 od augusta až do Vianoc. Námorný kapitán Hatteras bol posadnutý túžbou objaviť severný pól a doslova som s ním prežil celú polárnu výpravu, ľadové kryhy, búrlivé more, arktickú zimu a ľadové medvede. Čítanie sa mi vtedy spojilo s prostredím, tatranskou prírodou, lesmi, počasím a hlavne pocitom dlhého odlúčenia od rodičov.“ Ako gymnazista si Matejovič obľúbil známeho sci-fi autora Stanislava Lema. Často čítal v škole pod lavicou, alebo mal pod povinnou literatúrou ukrytú svoju „tajnú“ knižku. „Možno práve preto sa dnes zaoberám literatúrou, “ dodáva Matejovič.
   Ľubomír Feldek si spomenul na celkom inú knihu svojho života. „Je to Kniha lásky. Pieseň, ktorú spieva moja dcéra Katarína. Vždy si ju rád znova vypočujem,“ priznal spisovateľ, ktorý na hudbu Carlosa Almarana napísal slovenský text:
   „Pre dvoch zamilovaných je mnoho kníh, / môžu sa už od malička učiť z nich. / Učenci ich poúčajú, prečo sa už deti hrajú / na mamu a na tatu. / Príroda by nemohla žiť bez vzruchu. / Miluje sa na zemi aj vo vzduchu, / pod zemou, ba i v tej vo vode, / a má to aj v ľudskom rode / tradíciu bohatú.
   Pre dvoch zamilovaných je málo kníh. / Darmo by sa ľudia chceli učiť z nich. / Žiadna kniha nevysvetlí, / prečo sme sa včera stretli / na súmraku náhodou. / V knihách, tam sú všetky správne poučky – / a predsa je v láske človek hlúpučký. / Žiadna kniha neprezradí, / prečo sme sa mali radi / hneď bez dlhých úvodov.
   O láske je veľa kníh, / v každej z nich veľa dát, / mnoho vedcov si už z nich / spravilo doktorát. / Ale včera tvoja tôňa / krížila mi zrazu smer. / Ale včera tvoja vôňa / udrela mi do nozdier. / Žasnem, aj keď som už o tom čítala. / Rada by som sa ťa niečo spýtala. / Čo je láska? Kto to zistí? / Kupujem si zošit čistý, / píšem vlastnú knihu kníh pre dvoch zamilovaných...“

 

(kam)


Ohodnoťte článok: