Veľké búranie v Zámockom parku

Marec 2015 / Prečítané 734 krát

   Po rokoch vyjednávania a opakovaných žiadostí Mesta o uvoľnenie mestských pozemkov okolo Zámku (zo strany od parku), sa vedeniu mesta podarilo dosiahnuť uvoľnenie týchto pozemkov a zbúranie technických budov, ktoré pochádzali ešte zo šesťdesiatych rokov minulého storočia a stáli na mestských pozemkoch. Jednalo sa o bývalé sklady, prijímací objekt a vážnicu z doby, keď tu fungovali vinárske závody.
   Mesto najmä v ostatnom čase vyvíjalo tlak aj z toho dôvodu, že od konca minulého roku stavby okupovali bezdomovci a hrozila ešte väčšia devastácia budov, priestorov parku i samotného Zámku. Nehovoriac o ohrození života a zdravia nechcených „nocľažníkov“. Pozemky vo výmere 1606 metrov štvorcových sa tak vrátili mestu, ktoré ich chce v budúcnosti využívať aj na kultúrne a rekreačné účely, ako súčasť Zámockého parku. Mesto bude iniciovať aj nové oplotenie uvoľnených mestských pozemkov. Podľa vyjadrenia primátora by pozemky mohli slúžiť na rozšírenie úžitkovej plochy počas Vinobrania či pri niektorých kultúrnych podujatiach, pričom by bola využitá aj historická kulisa Zámku. Mesto chce, po dohovore s majiteľom zámku, iniciovať aj brigády zamerané na opravu poškodeného muriva a výsadbu zelene.
   Už po uzávierke Pezinčana sme si prečítali v časopise Srdce Pezinka článok „Bager na bezdomovcov“, na ktorý treba reagovať. Časopis totiž nezostal nič dlžný predvolebnej rétorike, ktorá pozostávala z podsúvania poloprávd a klamstiev, znevažujúcich prácu primátora a mestského úradu.
   Ale poďme k veci. Anonymný pisateľ nám v prvom rade zatajuje skutočnosť, že budovy okolo Zámku nikdy nepatrili mestu Pezinok a preto ani veľká revitalizácia z peňazí EÚ, o ktorej píše, sa ich nemohla dotýkať. Faktom ale je, že vedenie mesta robilo dlhé roky všetko pre to, aby vlastník budovy zbúral a mestské pozemky mestu uvoľnil. Podarilo sa to až teraz , možno v súvislosti s predajom Zámku. Na búranie bolo už pred polrokom vybavené riadne búracie povolenie. Ďalej je totálna hlúposť a očierňovanie vedenia mesta, že s bezdomovcami nič nerobilo a nerobí. Konkrétnych krokov bolo viacero, napríklad im ponúkalo ubytovanie v nocľahárni, šatstvo a hygienickú očistu na Bratislavskej ulici, opakovane sa s nimi stretávali pracovníci oddelenia sociálnej starostlivosti, dokonca na úrovni primátora. Písať o ostrej kritike, ktorú si vraj mesto vyslúžilo za bezdomovcov okupujúcich tieto stavby a že dopustilo „takýto brloh“, je rovnako číry nezmysel. Znovu opakujeme, že budovy patrili právnickej osobe a ona teda mala robiť s bezdomovcami poriadok a stavby si zabezpečiť, a nie Mesto. Pravdou je len to, že sme Rómom z Glejovky, po dohode s vlastníkom budov, umožnili zobrať si staré železo, ktoré v areáli zostalo.
   Hlúposti typu: „prečo mesto neriešilo na tomto území lezeckú stenu či halu pre skateboard...“ netreba ani komentovať. Stačí, keby autor týchto riadkov trošku pohol mozgovými závitmi, potom by zistil, že celé územie Zámku a Zámockého parku, vrátane hádzanárskeho ihriska, je v zozname vedené ako Národná kultúrna pamiatka.
   Hovorí sa, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Platí však aj to, že palica má dva konce. Tentokrát palica dopadla na hlavu anonymného, no nami tušeného autora týchto nezmyslov a výmyslov, ktoré majú podľa nášho názoru jediný cieľ, a to poškodiť akúkoľvek pozitívnu snahu alebo činnosť mesta a jeho vedenia.
   P.S. S odpoveďou na otázku, kedy sa dozvieme koncepčné riešenie hádzanárskeho ihriska, sa treba obrátiť na majiteľov nehnuteľnosti. Autor iste vie, kto to je.

 

(ra)

 


Ohodnoťte článok: