Na oblohe žiaria planéty, čaká nás aj zatmenie Slnka

Február 2015 / Prečítané 657 krát

   Kométa Lovejoy sa nám pomaly ale isto stráca z dohľadu a slabne. Pri troche šťastia a pri jasnej oblohe ju ešte začiatkom marca môžeme vidieť ďalekohľadom. Na večernej predjarnej oblohe nás však upútajú objekty mimoriadne jasné a dobre viditeľné: planéty našej Slnečnej sústavy. A presne 20. marca, na prvý jarný deň, zažijeme vzácny úkaz, zatmenie Slnka.

  Najjasnejším objektom na oblohe, ktorý zažiari nad západným obzorom hneď po západe Slnka, je planéta Venuša. Jej obežná dráha je bližšie k Slnku než obežná dráha Zeme, preto sa Venuša nazýva vnútornou planétou, podobne ako Merkúr, ktorý je k Slnku najbližšie.
   Pre vnútorné planéty platí, že ich nikdy nevidíme celú noc. Je to logické, keďže z pohľadu Zeme sú vždy v blízkosti Slnka. Vidíme ich po jeho západe – za súmraku, kým takisto nezapadnú za obzor – alebo krátko pred jeho východom, pokým sa nezačne rozvidnievať. Práve preto mimoriadne jasná Venuša dostala dve pomenovania: nazývame ju buď Večernica alebo Zornička.
   „Niekedy je Venuša natoľko jasná, že sa dá vidieť aj cez deň,“ vysvetľuje Alexander Pravda, amatérsky astronóm a IT špecialista Mestského úradu v Pezinku. „Musí však byť mimoriadne jasno a musíme vedieť, na ktorom mieste oblohy ju presne hľadať. Len čo z nej spustíme zrak, už ju zasa ľahko stratíme.“
   Kto má dobré oči, alebo aspoň malý triéder poruke, zistí, že sa Venuša nejaví ako „guľôčka“, ale že môže mať fázy podobne ako Mesiac. Známa je príhoda astronóma, ktorý chcel potešiť svoju matku a cez ďalekohľad jej ukázal kosáčik Venuše. Matka ho prekvapila komentárom: „To je zvláštne, normálne ten kosáčik vidím naopak.“ Máte teda príležitosť otestovať váš zrak, alebo sa aspoň pokochať pohľadom na Venušu na večernej oblohe za večerného súmraku. V tieto dni dokonca má Venuša aj sprievodcu: v jej blízkosti vidno oveľa slabší Mars.
   Náš červený a bájami opradený sused dokáže takisto jasne žiariť na nočnej oblohe, ale iba v čase, keď sa k nám najviac priblíži. Momentálne je jeho jasnosť nižšia, no spolu s Venušou tvoria počas týchto dní neprehliadnuteľný pár.
   Na východnej strane oblohy večer zasa vychádza mimoriadne jasný Jupiter. Je najväčšou planétou Slnečnej sústavy a pozostáva z plynného skupenstva.
   „Malým ďalekohľadom sú vidieť štyri najväčšie Jupiterove mesiace: Europa, Io, Ganymedes a Callisto,“ hovorí Alexander Pravda. „Ako prvý ich pozoroval Galileo Galilei a práve preto, že rýchlo menia svoju polohu, logicky dospel ako jeden z prvých k záveru, že mesiace obiehajú okolo planét a planéty zasaokolo Slnka. Preto ich voláme aj Galileiho mesiace. Dajú sa vidieť dokonca i voľným okom – síce nie konkrétne bodky, ale aspoň rovina, v ktorej sa nachádzajú.“
Kým planéty nás sprevádzajú na oblohe viac-menej vždy, 20. marca na prvý jarný deň zažijeme úkaz naozaj nevšedný: čiastočné zatmenie Slnka. V našich končinách sa začne okolo pol desiatej dopoludnia a vyvrcholí o pol jedenástej. V tieni Mesiaca, ktorý vstúpi medzi Zem a Slnko, sa skryje takmer 70 percent slnečného kotúča. Obyvatelia Špicbergov či Faerských ostrovov budú môcť zatmenie pozorovať ako úplné. Pozor, pri sledovaní zatmenia sa nesmieme pozerať do Slnka voľným okom: treba použiť osvedčené pomôcky ako sú špeciálne okuliare, prípadne zváračské sklo, inak hrozí trvalé poškodenie zraku.
   Jasnú oblohu, silné zážitky pod ňou a šťastný začiatok jari vám praje mesačník Pezinčan.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: