O slobode slova

Január 2015 / Prečítané 553 krát

   V minulom čísle Pezinčana som vo svojom príhovore okrem iného spomenul aj blížiace sa referendum o rodine. Vyslovil som vlastný názor i dôvody svojej účasti na ňom a napísal som aj pár slov o dôležitosti tradičnej „klasickej“ rodiny. Nič viac a nič menej. Nikomu som svoj názor nevnucoval, ani som nedával návod ako v referende hlasovať.
  Mojich pár slov však vzbudilo veľkú diskusiu, dokonca v celoslovenských médiách. Znovu opakujem, že som povedal len svoj názor, na ktorý mám sväté právo. Tak ako každý, kto sa kultivovane rozhodne participovať na verejnom diš-kurze. Paradoxne mi toto právo upierajú najmä tí, ktorí sa pasujú za ochrancov ľudských práv, slobody slova a práva na vlastný názor. Tí sa ma snažili „sfúknuť“ pod čiernu zem, zašli až tak ďaleko, že nevkusne pospájali moje slová s činmi Stalina a Hitlera namierenými proti menšinám. Pridali sa aj známi domáci „hráči“ z ateistického klubu Prometheus (viď dva príspevky na str. 4 plné zosmiešňovania, agresivity a snahy umlčať iný názor).
   Tvrdia, že ako primátor som nemal právo prezentovať vlastný názor v mestskom periodiku. Pritom akoby si „nevšimli“, že právo na slobodu prejavu, na vyjadrenie vlastného názoru človek nestráca ani nástupom do funkcie primátora. Práve naopak!
   Je to však intelektuálny apartheid, keď rôzni aktivisti rešpektujú, že môžete mať vlastný názor, ale nesmie byť iný ako ten ich. Pekne v duchu najlepších tradícii bývalého totalitného režimu. Aj vtedy aj dnes formálne uznávali a uznávajú, že máme právo vyjadriť svoj vlastný názor. Ale beda, ak je iný ako ten ich!
   Mňa rovnakí ľudia v minulosti kritizovali za to, že chodím do kostola a že sa svoje kresťanstvo nehanbím verejne priznať. Dnes je ich aktuálna téma referendum, ktoré je však podľa nich zbytočné a skoro protizákonné. Ale protizákonné a protiústavné celkom isto nie je. Inak by ho Ústavný súd neodobril a prezident Andrej Kiska nevyhlásil.
   Nie som sám, kto si musel vypočuť úplne neopodstatnené invektívy len preto, že si opäť dovolil vyjadriť slobodne svoj názor a dokonca na jednu zo základných hodnôt spoločnosti. Tak sa pýtam, kedy inokedy, ak nie teraz, keď ide o základné hodnoty, sa na Slovensku konečne pokúsime viesť poctivú verejnú debatu?
   Pritom sa nedá nevšimnúť, že možno až deväťdesiat percent verejných prejavov, najmä v médiách, je namierených proti referendu, zosmiešňuje ho
a bagatelizuje, očierňuje jeho proponentov. Nechápem prečo, keď je podľa väčšiny (naozaj väčšiny?) také bezvýznamné.

 

Oliver Solga

 


Ohodnoťte článok: