Staré vianočné cajlanské zvyky

December 2014 / Prečítané 643 krát

FOTO: archív autoraMikuláš
   Na Mikuláša, 6. decembra, navštívili každý dom v dedine Mikuláš, anjel a čert. Tomuto dňu predchádzal 5. december, nazývaný Malý Mikuláš. Vtedy chodievali malí chlapci prezlečení za Mikulášov. 6. decembra to už bol Veľký Mikuláš. Väčší chlapci nosili putnu s reťazami. Deti sa museli pomodliť, neskôr aj povedať báseň „ Mikulášku, dobrý strýčku “ . Mikuláš mal oblečenú konopnú košeľu, kožuch a konopné gace. Na tvári mal škrabošku (larvu) s bradou a fúzmi z bielej vaty. Na hlave mal čiapku z papiera. V ruke držal berlu, neskôr aj so zatočeným koncom, vyrobeným z drôtu. Čert bol oblečený rovnako, iba kožuch mal prevrátený. V ruke držal brezovú metlu, putnu a retázku, ktorou hrmotal. Na tvári mal škrabošku s vyplazeným jazykom, alebo si tvár zalíčil. Na zadku mal pripevnený kravský ocas. Rodičia sa vyhrážali, že čert dzeci zobere do putny. Anjel bol oblečený v bielych dlhých družičkovských šatách, ale bez škrabošky. Mikuláš a anjel deťom rozdávali orechy a štolverky. Mikuláš povedal deťom: „ Pomodli sa. “ Otočil sa i k rodičom s otázkami: „ Poslúcha? Dobre sa učí? “ Neskôr Mikuláš vystúpil na divadelnom predstavení, kde si rodičia priniesli balíčky pre svoje deti.

Lucia
   Na Luciu, 13. decembra, chodievali po domoch „ Lucie “ . Boli to dievčatá, oblečené v bielych šatách s husacím krídlom, ktorým v tichosti ometali ľudí po tvári. Pred vchodom do domu zacengali a deti sa museli pomodliť.

Štedrý večer
   Ako posledná zabíjala na Cajle rodina Rosípalová – priamo na Štedrý deň, keď sa už ostatní venovali vinšovaniu a spievaniu vianočných piesní. Preto vznikla posmešná pesnička na melódiu vianočnej piesne:

FOTO: archív autoraČas radosti, veselosti:
Čas radosti, veselosti,
ženy plotny pálá
a tá stará Rosípalka jelitá obára.
Ludé sú v kostele, jelitá po stole
a tá stará Rosípalka v postele.

   Štedrá večera sa 24. decembra začínala o 17. hodine. Rodinu k stolu pozvali zvony cajlanského kostola. Keď rodina prišla do miestnosti, v ktorej mala večerať, gazdiná vysvacila všetky štyri rohy miestnosti. Členovia rodiny sa postavili k stolu a pomodlili sa dvakrát Otčenáš. Prvýkrát za zdravie a druhýkrát za zomrelých členov rodiny. Otec podával rodine oblátku, na ktorú natrel med a každý si musel upiť trochu vína ako pamiatku na ustanovenie Oltárnej sviatosti.
   Samotnú večeru tvorila hríbová kapustnica, jabĺčka, hrušky, hrozno a opekance – makové dolky. Sedláci mali ze zbožá každého pod stolom, aby im Pán Boh požehnal úrodu. Po večeri si spívali vánočné pesničky, najmä Narodil sa Kristus Pán. Vtedy už pod okná chodili spievať koledy chudobnejšie deti. Išlo o piesne z Jednotného katolíckeho spevníka, najpríklad: Narodil sa Kristus Pán, Búvaj dieťa krásne, Plesajte všetci ľudia, Trnka, trnka... Členovia divadelného krúžku chodievali spievať svojim členom pieseň Nebojte sa, pastieri. Za to im gazdiná vyniesla von koláč, jablko, dolku alebo niekedy i šesták. Takisto chodil pod okná pastier s trúbú trúbit vánočné svaté pesničky. Ludé ostali hore, nešli spať a napokon odišli na polnočnú svätú omšu do Pezinka, lebo vtedy sa na Cajle neslúžila. Ako prvý vyšiel na ulicu modleník, ktorý býval na hornom konci Cajle. Začal spievať pieseň:
   „ Vstávaj hore, dušo verná, dvanásta hodzina prišla. “ Postupne sa k nemu pridávali ľudia z jednotlivých domov a takto prišli v sprievode do Pezinka. V tom čase sa slúžili dve sväté omše: vo Farskom kostole a v Kapucínskom kostole. Cajlania išli najmä do kapucínskeho, pretože tam bolo teplejšie (teplo prichádzalo z priľahlej kláštornej kuchyne). Po návrate domov z polnočnej išli spať.
   Vianočný stromček bol veľmi skromný. Jeho výzdobu tvorili len orechy, jablká a flúsky (salonky, vo vnútri ktorých bol kúsok cukru alebo chlebíka). Tento malý stromček bol zavesený na strope, nakoľko stropy v tom čase boli drevené.

Zjavenie Pána
   6. januára všetky domy v obci navštívili chlapci prezlečení za troch kráľov. Na hlavách mali papierové koruny, oblečené mali biele košele, dlhé až po kolená, ale vykasané. Nakoľko bolo chladno, pod kostýmom mali obleky. Čierny kráľ mal začiernenú tvár a v ruke šabľu. Spievali:
„ Traja králi ideme k vám, šťastia, zdravia nesieme vám. Šťastia, zdravia, mnohé letá, ideme k vám od ďaleka. A ty čierny na tom zadu, navystrkuj na nás šabľu. Ja uznávam, že som čierny, lebo som z murínskej zemi. Tá Mária, zlatá perla, tá Ježiša porodila. A ten Ježiš, drahý kameň, až na veky vekov. amen. “
   Okrem chlapcov všetky domy navštívil aj pán farár, organista, kostolník a dvaja miništranti, z ktorých jeden držal pánu farárovi biret. Ak to nestihli, chodili aj v najbližšiu nedeľu. Rechtor i kostolník pri tejto príležitosti dostali od gazdinej výplatu na celý rok. Pri vstupe kantor zaspieval:
„Veseľ sa ľudské stvorenie, prišlo vám naše spasenie. Radujme sa, veseľme sa, v tomto novom roku.“ Pán farár posvätil dom, ak ešte nebol posvätený. Ak už bol posvätený, tak iba izbu, v ktorej sa nachádzali. Mal veľké vrecká, v ktorých boli pripravené cukríky a štolverky pre deti. Na dvere kriedou napísal: 19+C+M+B+50 (19- prvé dve číslovky príslušného roka, C – Christus, M – mansionem, B – benedicat, 50 – posledné dve číslovky príslušného roka. G M B niektorí mylne označujú ako mená troch kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár). Organista odpovedal kňazovi po latinsky, iba Otčenáš sa modlili všetci po slovensky. Takto sa chodievalo až do roku 1950, keď už učitelia nesmeli robiť vykonávať úlohu organistu.

 

Peter Sandtner


Ohodnoťte článok: