Chráňte ma – prosím

December 2014 / Prečítané 528 krát

   Rastiem vo vašom pezinskom parku blízko vchodu vpravo. Už som stará a nepamätám si, kto a kedy ma zasadil. Odborník by vedel stanoviť môj vek, nehanbím sa zaň. Rada by som vám ešte slúžila a zakvitla každú jar spolu aj s mojou kamarátkou, ktorá je blízko mňa ale má vačšie šťastie a radosť zo života, lebo jej kmeň nie je taký vhodný na detské radovánky ako môj. Okolo mňa je pôda veľmi udupaná každodennými „pohybuchtivými“ návštevníkmi, ktorí si zo mňa urobili telocvičňu, zmýlili si ma s preliezkami na detskom ihrisku. Navštevujú ma menšie aj väčšie deti. Rodičia a starí rodičia, pomáhajú menším deťom na mňa vyliezť, pyšní, akých majú šikovných potomkov, ktorí sa vedia na mojich konároch pohybovať a aj húpať. Som zatiaľ živá a verte- neverte, bolí ma to. Nie každému návštevníkovi parku sú tieto „pohyby“ okolo mňa ľahostajné a počujem sem tam aj upozorňovanie detí, aby zo mňa zliezli a počula som aj reakcie ich rodičov a to ma bolí nielen na tele, ale aj na „duši“.
   Prosím aj ja, pezinčanka, návštevníkov parku, chráňme si tento okrasný strom. Je dostatočne viditeľný aj z chodníka. Uvedomme si, že zo súčasníkov by sa už nikomu nepodarilo takýto strom za svojho života vypestovať. Po skúsenostiach je zrejme jasné, že tabuľky a upozornenia vzhľadom na rozšírený vandalizmus sú málo platné, preto sa treba spoľahnúť iba na ľudí, ktorým záleži na našom parku – poklade nášho mesta.

 

Anna M.


Ohodnoťte článok: