Žijú si svoj život. Povesti i historické pramene

November 2014 / Prečítané 921 krát

   Po úspešnej premiére a prvej repríze povesti o tom, ako Flečnerka zachránila Bozin pred Turkami mrkvou v podaní Folklórnej skupiny Obstrléze sa vynorili nečakané otázky typické pre povesti – konfrontácia s históriou.
   Slovné spojenie BABA FLEČNERKA, písané veľkými písmenami, ako premiéru uviedli pezinské médiá, je znakom neistoty, či sa tá „baba“ volala Flečnerka alebo je to iba jej prezývka. Ak by sme vychádzali z predpokladu, že ide o nemecké priezvisko a prispôsobili by sme ho nemeckej ortografii, malo by formu – Fletschner. Suffix -ner sa používa v nemeckej slovotvorbe na opis osôb s učitou vlastnosťou. Ak by sme takto postupovali aj pri slove Fletschner, mohli by sme dospieť k nasledovnému: sloveso fletschen (vletschen) sa používalo najčastejšie v spojení so zubami ako výraz agresie – ukázať nepriateľovi zuby. Zrejme pani zeleninárka mala v sebe riadnu dávku odvahy a agresie, nezľakla sa Turkov a tak mohla dostať prezývku Flečnerka.
   Najstaršia zmienka o nemeckom priezvisku Fleschner je z roku 1389 a pochádza zo Švábska. Nejasný pôvod tohto priezviska, ktoré je pravdepodobne odvodené od nemeckých slov „vlaschener“ – klampiar alebo „flasche“ – fľaša, dáva predpoklad, že ide o priezvisko Flečnerka a nie o prezývku Flečnerka. Vyberte si. 
   V podaní Ing. Fedora Jamnického sa povesť o záchrane Bozinu mrkvou odohráva pred Trnavskou bránou, ktorá bola „vedľa domu Demoviča“ a teda nie na vtedajšej Trnavskej ulici, dnešnej Meisslovej. Ako ukazuje mapa z roku 1785, bola táto brána na Trnavskej ulici ešte stále zamurovaná a otvorené boli iba Horná a Dolná brána a Malá bránka, ktorá mohla byť vedľa domu Demoviča. Keďže veľký požiar v roku 1832 zničil 129 domov vrátane radnice, zhorela i podstatná časť archívu mesta Bozin, a teda i Pezinka. O udalostiach z obdobia Tureckého ohrozenia v roku 1663 sa môžeme dozvedieť iba z nepriamych dokladov uložených v modranskom archíve. V liste z roku 1731, žiadajúcom obnoviť Trnavskú bránu, „Obyvatelia Trnavskej ulice opakovane prosia o otvorenie Trnavskej brány, ktorá bola zatvorená v roku 1663 ešte pred hroziacou vojnou s Turkami a do dnešných čias nebola otvorená“.
   Trnavská brána bola znova otvorená až v roku 1872 napriek tomu, že pre územie Slovenska sa turecká hrozba skončila v roku 1697 v bitke pri Zente kde princ Eugen Savojský porazil tureckú armádu.
   Na záver ešte odborné vysvetlenie slova obstrléze z Vinosadov: „Oberki aj obstrlés sa temu povedzelo, to sa zabudli alebo nezralé hrózni ostali ve vinohradze“. Človek, ktorý ovláda nemčinu, by pravdepodobne interpretoval slovo obstrléze ako oberačku ovocia – porovnaj nemecky Obst – slovensky ovocie. V susednom Rakúsku je časté slovo Weinlese, čo znamená oberačka hrozna. Lese je odvodené od slovesa lesen, teda v tomto prípade nie čítať ale oberať (nemecky ernten). Pezinčania však vedia, že Obstrléze je úspešná pezinská folklórna skupina.

 

Mag. Dr. Viera Wambach (Janošťáková)
Prof. Ing. Ladislav Dedík, DrSc.

 


Ohodnoťte článok: