25 rokov po Novembri: Máme slobodu, no musíme ju uplatňovať

November 2014 / Prečítané 452 krát

   Pred 25 rokmi sme získali slobodu. Slovensko prežíva najdlhšie slobodné obdobie v novodobých dejinách. Stihla vyrásť generácia mladých ľudí, ktorá nemá bezprostrednú skúsenosť so životom v totalitnom režime. No zároveň prišlo množstvo problémov, ktoré sme pred štvrťstoročím nečakali: korupcia, nespravodlivosť, obrovské sociálne rozdiely. Máme zo sklamaní a frustrácií, ktoré prežívame, viniť slobodu? Alebo je problém inde?
   Mnohí vravia: Máme slobodu cestovania, no ľudia nemajú za čo cestovať. Máme slobodu prejavu, no názor človeka nazaváži. Nemáme represie, no aj tak nepanuje spravodlivosť. Máme slobodné voľby, ale spoločnosť aj tak riadia finančné skupiny.
   Pýtali sme sa ľudí, ktorí prežili realitu Novembra 89, alebo sa minulosťou zaoberajú z titulu svojej profesie ako by odpovedali na dnešné pochybnosti a ako by zhrnuli to najdôležitejšie a najpozitívnejšie, čo sme za uplynulých 25 rokov získali? A tiež, čo je najdôležitejšie, aby sme slobodu v horizonte ďalší 25 rokov nestratili?

   Pavel Matejovič, literárny historik: November 89 sa stal veľkou výzvou, dokázal zmobilizovať takmer celú spoločnosť, ktorá túžila po slobode a spravodlivejšom politickom systéme, než bol ten predchádzajúci. Ak si dnes prečítame prvé vyhlásenia novembrových lídrov zistíme, že ich cieľom bolo nastoliť spoločenský systém, kde by sa rešpektovali základné ľudské práva, vrátane sociálnych. Teda nehovorilo sa iba o slobodnom trhu, ale aj negatívnych javoch, ktoré so sebou prináša. Práve spravodlivejší systém mal garantovať, že aj ľudia, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitnú v zlej ekonomickej situáciu, napríklad prídu o zamestnanie, by mali mať zaručený dôstojný život. Rovnako sa to týkalo napríklad aj riešenia ekologických problémov.
   Realita sa však v mnohých smeroch od týchto cieľov postupne vzďaľovala. Najskôr to boli Klausove ekonomické reformy a neskôr Mečiarova privatizácia, ktoré spôsobili, že životná úroveň sa začala dramaticky znižovať a ľudia začali žiť v strachu, že prídu o zamestnanie a boli v mnohých prípadoch aj existenčne vydieraní. Táto situácia pretrváva dodnes. Štát mocensky zasahuje do chodu nezávislých inštitúcií, ktoré majú napríklad garantovať slobodu vedeckého výskumu. Dnes sa napríklad ministerstvo vnútra vyjadruje k chodu SAV, čo v mnohom pripomína praktiky totalitného režimu spred Novembra 89. Veľa rôznych káuz, kde prišlo k zneužitiu verejných finančných prostriedkov, zostáva nevyriešených, pretože politici zasahujú do nezávislosti súdov a cítia sa nepostihnuteľní. Toto sú tiež vážne varovné signály a ľudia prestávajú dôverovať demokratickým inštitúciám a súdom.
   Aj preto sú výzvy Novembra dnes také aktuálne a majú stále v sebe obrovský potenciál. Nemali by sme zabúdať, že demokracia je krehká a situácia sa môže rýchlo zvrátiť. Rovnako by sme mali myslieť aj na budúce generácie, ktoré by mali mať právo rovnako žiť v demokracii a v dôstojných podmienkach. O tom všetkom sa vlastne rozhoduje už dnes. Ľudia by preto mali politikom dávať najavo, že im nebudú tolerovať ich povýšenectvo a ignoranciu, v tomto smere je dôležité najmä kultivovanie občianskej spoločnosti. Ale to už závisí aj od každého z nás, v každom prípade by sme mali hlasnejšie dávať najavo svoju nespokojnosť a byť ešte viac kritickí. Dobrým príkladom je aktuálne odstúpenie predsedu parlamentu, ku ktorému prispel aj tlak  verejnosti a občiansky protest.
   Ľubomír Morbacher, historik: Najdôležitejšie je, že máme voľnú politikú súťaž, pluralitnú parlamentnú demokraciu a je na nás, aby sme chodili k voľbám a zlepšili krajinu. Pozrite sa, ako je spravovaná taká krajina ako Švajčiarsko. Neustále tam rozhodujú v referendách, ako má ich krajina vyzerať a má to aj svoj dopad v tom, že ide o jeden z najbohatších a najlepšie spravovaných štátov. Myslím, že sa k tomu môžeme priblížiť. Podstatné je, aby sme mali aj naďalej slobodu prejavu, náboženstva a slobodu pohybu. Pokiaľ ide o to, čo sme zanedbali, nedávno som čítal vyjadrenie Martina M. Šimečku, že sa disidenti nezapojili do budovania politických strán. Nepovažoval by som to za také dôležité, pretože pred Novembrom 89 vtedajšia moc vznik žiadnych strán nedopustila a boli hneď v zárodku eliminované. Závažnejší problém je, že sa lídri Novembra 89 dôraznejšie nezasadili o budovanie právneho štátu. Najväčší deficit je vymožiteľnosť práva. Mali začať stíhaním komunistických zločincov. Nebol by dôležitý výsledok, koľko by ich bolo potrestaných, koľko krívd minulosti by sa podarilo v trestnoprávnej rovine napraviť. Dôležitá by bola cesta, pretože dnes by sme boli pri budovaní právneho štátu niekde inde.
   René Bílik, literárny vedec: Sloboda je kľúčová hodnota, ktorú priniesol novembrový zlom v roku 1989. Všetky ponosy a výhrady súvisia najmä s jednostranným a jednorozmerným chápaním slobody. Václav Havel vložil do úst jednej zo svojich divadelných postáv takúto repliku: „Prirodzenou vlastnosťou demokracie je, že tým, ktorí to s ňou myslia vážne, nesmierne zväzuje ruky, ale tým, ktorí ju vážne neberú, dovoľuje takmer všetko“. Tu leží podstata problému. Času, ktorý prežívame, vládne predstava slobody bez pravidiel, bez škrupúľ, bez toho, čo je druhou stranou slobodnej existencie, totiž bez zodpovednosti. Tomu sa treba postaviť. Takže pocit, že nič nezmôžeme, treba nahradiť aktívnym výkonom slobodnej vôle. Ten má podobu volebného aktu, slobody zhromažďovania a protestu. Napríklad aj protestu voči tomu, že nás začínajú okupovať developeri a finanční žraloci, voči tomu, že politická scéna je týmito skupinami priam prešpikovaná. Napokon tlak verejnosti sa prejavil pred pár dňami: Pavol Paška už nie je predsedom NR SR.
   Kľúčové je práve vyvažovanie slobody zodpovednosťou a rešpektom voči pravidlám. Pravidlám elementárnej ľudskej slušnosti, pravidlám občianskeho života i pravidlám, ktoré upravujú poriadok v krajine. Podstatné je, aby výkon verejnej správy usmerňovali ľudia, ktorí majú demokraciou, povedané havlovsky „zviazané ruky“, a nie ľudia, ktorí sú vďaka dnešnej slobode schopní takmer všetkého.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: