Primátor Solga: Pezinok si predstavujem ako loď s dobrou posádkou

November 2014 / Prečítané 736 krát

   Primátor Oliver Solga je výtvarník, už dávno však vymenil štetec za komunálnu politiku. Mesto Pezinok vedie dvanásť rokov. Rozhodol sa kandidovať znova a aj po štvrtýkrát uspel. Na prahu nového volebného obdobia sme sa ho opýtali nielen na čerstvé dojmy z volebnej súťaže, ale predovšetkým na jeho plány na najbližšie dni i nasledujúce štyri roky.

 

l Čo by ste bezprostredne po voľbách odkázali Pezinčanom?

   V prvom rade by som rád poďakoval rodine, známym, priateľom, ľuďom, ktorí mi dali hlas, ale aj všetkým, ktorí prišli voliť, pretože je to dôkaz ich záujmu o mesto. A to si veľmi vážim. Výhra vo voľbách je pre mňa o to cennejšia, že som bol do funkcie zvolený po kampani, akú Pezinok ešte nezažil. Kampaň druhej strany bola nesmierne negatívna a dlhodobá. Začala sa už v apríli „kauzou“ okolo môjho platu, pokračovala kritikou nielen mňa, ale aj pracovníkov Mestského úradu, bola založená na klamstvách a demagógii. Ľuďom sa podsúvali nepravdivé informácie, výmysly, hlúposti a mali najmä živiť nálady nielen proti mne, ale aj proti zastupiteľstvu v zložení, v akom doteraz pracovalo. Vraví sa, že božie mlyny melú pomaly ale isto, no v tomto prípade napokon pracovali pomerne rýchlo.

l Prečo vás občania zvolili? Čím ste ich presvedčili?
  
Myslím si, že to najdôležitejšie bola práca a výsledky, ktoré mesto dosahovalo nielen za posledné štyri roky ale za celých dvanásť rokov, počas ktorých som bol primátorom. Pred pár dňami sme skončili na treťom mieste v súťaži o najkrajšie mesto Slovenska. Pozitívne nás hodnotili inštitúcie ako INEKO alebo Transparency International Slovensko. Najpodstatnejšie však je, že v čase krízy máme finančnú stabilitu. Mesto doteraz nemuselo obmedzovať žiadne svoje vitálne funkcie ako svietenie, odvoz odpadu, ale ani opravy škôl, či platby za všetky činnosti, ktoré zabezpečuje. Funguje sociálna starostlivosť, podpora kultúry a športu, podarilo urobiť aj nejaké veci navyše, napríklad vývarovňu pre žiakov a pre seniorov na 600-tisíc eur. Najväčším úspechom je zisk sumy 1,7 milióna eur z európskych peňazí v rámci projektu Integrovanej stratégie rozvoja mestských oblastí. Táto investícia je pre nás významná, no pritom nezaťažuje náš rozpočet. Po druhé, verejnosť každého hodnotí podľa skutkov. To je výhoda malého mesta, že sa tu ľudia poznajú odmalička. Aj mňa pozná väčšina ľudí od detstva. Vedia, že som svoju funkciu nikdy nezneužil vo svoj prospech, nikdy som sa „nenabalil“, ako sa vraví. Každý si môže zistiť, že nemám žiadny „uliaty“ pozemok, byt ani dom, mám iba to, čo zverejňujem v majetkových priznaniach. A po tretie, profesor René Bílik raz povedal, že skúsenosť je neprenosná. Taká je aj skúsenosť primátora. Nikdy som nič nesľuboval, pokiaľ som nevedel, že to môžem splniť. A ani som nekalkuloval s mienkou voličov. Nedávno sme sa napríklad pustili do rekonštrukcie tepelného hospodárstva, aj keď ma niektorí varovali, že problémy spojené s týmito prácami môžu vyvolať negatívne nálady. Nedal som na tento hlas, pretože to bolo treba urobiť teraz. Aj s dočasným nepohodlím. Už túto zimu sa nestane, aby sa vykurovali chodníky a trávniky z obrovských tepelných strát, na ktoré ľudia doplácali. Na konci vykurovacieho obdobia ľudia zistia, že ušetrili. Preto som nechcel nič odkladať a čakať do budúceho roka.

l Vchádzali ste do kampane s programom, ktorý je verejne známy, no nepochybne máte priority, na ktorých vám osobne zvlášť záleží.
   Určite medzi ne patrí úsilie podporovať občiansku spoločnosť. Od Novembra 89 – a teraz je príležitosť si to pripomenúť – bola pezinská samospráva naozaj slobodná. Nepodliehala tlakom a vplyvom politických strán, ale ani podnikateľských či developerských skupín a ich záujmov. Vždy sa väčšina zastupiteľstva pýtala predovšetkým na to, či ide o projekt, ktorý je osožný pre mesto a jeho obyvateľov. Chcel by som, aby sa v oveľa väčšej miere než doteraz každý z nás podieľal na budovaní mesta. Aby každý občan, ktorý má tú možnosť alebo prostriedky, prispel na svojej úrovni prácou, nápadmi, aby pomohol mestu. Začali sme organizovať veľké brigády s cieľom revitalizovať malokarpatskú krajinu a robiť protipovodňové aktivity. Čistíme kanály, potoky, studničky, odvádzame vodu tak, aby sa dostala do potokov a rybníka, aby nezaplavovala obývané územia, čo bolo v minulosti pravidlom či už pri topení snehu alebo prívalových dažďoch, ktoré dnes hrozia s čoraz väčšou intenzitou. Čaká nás úprava a údržba ihrísk detských i multifunkčných – k tým trom jestvujúcim pribudnú ďalšie dve pre deti na sídliskách. Dôležitá je však aj atmosféra na brigádach. Lebo pri nich nejde len o prácu, ale si potom aj posedíme pri jedle a pri vínku, ľudia sa spoznávajú. Chodia k nám na brigády lekári, bývalý veľvyslanec či prokurátor. A aj my sa veľa dozvieme o tom, čo ľudí trápi.

l Je asi lepšie porozprávať sa na čerstvom vzduchu, než chodiť na oficiálne prijatia.
  
To áno, hoci musím pripomenúť, že nemám žiadne úradné hodiny, som tu k dispozícii kedykoľvek. Chodím tiež viac-menej na všetky podujatia, kultúrne, športové a spoločenské, pretože ma zaujímajú názory ľudí. A tiež preto, aby som ich účastníkom a organizátorom vyjadril podporu ako reprezentant mesta.

l Poslanec René Bílik v rozhovore pre Pezinčana nedávno povedal, že by Pezinok potreboval loajálnych obyvateľov, keďže mnohí tu buď ani nemajú trvalé bydlisko, alebo sem chodia len prespávať. Zdieľate tento názor?
  
Áno a nejde len o podielovú daň, o ktorú mesto prichádza, aj keď to takisto nie je malá suma. Ide o vzťah k mestu. A potom, pred voľbami vznikla veľmi negativistická atmosféra najmä zo strany ľudí, ktorí sa predtým o život v meste veľmi nezaujímali, alebo možno neboli dobre informovaní. Ľudí, ktorí získavali tieto negatívne informácie a emócie, bude treba presvedčiť, stretávať sa s nimi. Budeme robiť verejné zhromaždenia a tam občania budú môcť priamo klásť otázky.

l Čo by ste robili inak než doteraz? Ktorý problém ešte čaká na svoje doriešenie?
Potrebujeme rozšíriť kapacitu Zariadenia opatrovateľskej služby. Je stále viac ľudí, ktorí si zo svojich dôchodkov nemôžu dovoliť platiť služby v neštátnych resp. súkromných zariadeniach, dokonca ani ich rodiny na to nemajú. Mesto sa vždy staralo o tých najnúdznejších. Treba zabezpečiť rozvoz stravy a opatrovateľskú službu, teda profesionálne pracovníčky, ktoré poskytujú opateru priamo v domácnostiach. Mojou prioritou sú na jednej strane seniori, no na druhej strane aj deti a mládež, takže treba zvýšiť aj kapacitu materských škôl na najbližších päť rokov. Potom by už mala krivka pôrodnosti stagnovať či klesať. Treba sa oveľa viac starať o komunikácie vo vinohradoch, o cesty a ich okolie. Chceme vybudovať viac retardérov, vyriešiť dopravu pri škole Na Bielenisku, aby bola bezpečnejšia. A v spoločenskej oblasti motivovať ľudí, aby mali záujem o mesto. Chcel by som, aby boli lokálpatrioti a aby boli hrdí na Pezinok. Aby vedeli, že ktorékoľvek podujatie v meste podporia už len tým, že tam prídu.

l Máte popri práci čas aj na výtvarné umenie?
  
Prerušil som výtvarné aktivity. Som tu každý deň od pol ôsmej ráno do neskorých večerných hodín. A aj keby si človek našiel čas, musel by v myšlienkach celkom prepnúť, čo sa pri práci primátora nedá. Ale neľutujem to. Máme ešte veľa čo robiť, veľa čo doháňať, aby sme boli nielen mestom kultúry, ale aj mestom kultúrnosti v tom najširšom zmysle. Pezinok nebol nikdy tak čistý ako doteraz, sídliská sú oveľa krajšie, ale napriek tomu by som chcel v našom meste docieliť oveľa vyššiu kultúrnosť v komunikácii či vo vzťahu k okoliu a k ostatným ľuďom. Som optimista. Máme 25 rokov slobody, čo tu ešte nikdy nebolo.

l Často cestujete do Talianska a Rakúska. Existuje mesto, ktoré vás inšpirovalo a pri ktorom si hovoríte – tak takto by mal vyzerať Pezinok?
  
V rakúskych mestách je ďaleko väčšia čistota a na vyššej úrovni je tu aj lokálpatriotizmus či podpora zo strany podnikateľov. Tá je v Pezinku napríklad slabá... Ale mám iný vzor. Manželka mi raz darovala plavbu na veľkej lodi z Benátok na grécky ostrov Santorini. Na palube cestovalo 2 000 pasažierov a bolo tu ďalších 1 700 členov personálu. Milujem lode, no na tejto som žasol. Okrem iného i nad dokonalou koordináciou všetkých činností, že každý presne vedel, čo má robiť, nik sa neflákal a navyše sa všetci usmievali a boli milí. Umenie bolo už len zastaviť v prístave a dostať v priebehu pár minút na pevninu 2 000 ľudí. Je to vzor fungovania dobrého tímu. Bol by som rád, keby sa aj Pezinčania cítili ako na jednej lodi s kvalitne a perfektne pracujúcim tímom. A ešte mám jedno motto, hoci je trochu sentimentálne. Mám rád britskú kráľovnu Alžbetu I., pretože to bola krásna žena, ktorá sa obetovala v prospech Anglicka. Povedala: Anglicko môže mať ešte veľa lepších kráľov, ale nikdy nebude mať takého, ktorý by miloval Anglicko tak ako ja. Ani ja by som nedokázal žiť inde, než v Pezinku.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: