Obzretie za novembrom s vianočnou perspektívou

November 2014 / Prečítané 445 krát

   V čase, keď píšem túto úvahu ešte neviem, ako voľby primátora a mestských poslancov v Pezinku dopadli. A ani to vedieť nemusím. To, o čom chcem hovoriť, nepotrebuje presne zaznamenané „osoby a obsadenie“. Túto možnosť, možnosť dosadiť si do toho, o čom bude reč, konkrétne figúry, nechám na láskavého čitateľa. To, o čom chcem hovoriť, sa totiž dotýka niečoho oveľa dôležitejšieho než sú persóny, aj keď pôjde o konanie a správanie, a to je vždy ľudská záležitosť. Je napokon dobre, že neviem ten výsledok, pretože impulzom pre toto moje obzretie dozadu nemusia byť volebné výsledky, ale situácia a atmosféra, ktorá nás k nim (nech už sú akékoľvek) priviedla. V tejto súvislosti musím bez rozpakov vyhlásiť, že s tým, čo sa pred voľbami dialo a udialo v našom meste, som sa doposiaľ ešte nestretol a je to pre mňa úplne nová skúsenosť. Ešte nikdy a nikomu sa tu u nás, v Pezinku, nepodarilo vyliať na jedno miesto – mestskú samosprávu a jej reprezentantov (časť poslancov a primátora) toľko špiny, klamstva, nenávisti, preklínania a (to podčiarkujem) – urážok! Sledoval som to všetko, aj som sa do toho dajako zamiešal, no najmä som celý čas rozmýšľal a dodnes nepochopil: PREČO? Čo je na účasti v mestskom zastupiteľstve a na pozícii primátora mesta také zaujímavé a príťažlivé, že sa o tieto pozície musí viesť taká špinavá vojna? Mnohí občania možno takýto pocit nemali a celkom im rozumiem. Dianie, ktoré sme videli na uliciach, zas až tak výnimočné nebolo. Lenže to podstatné, čo ma vedie ku konštatovaniu špinavosti kampane, sa udialo v „komunikačnej stoke“ nazývanej internetová, resp. facebooková „diskusia“. Pár mojich priateľov mi umožnilo do tohto desivého „priestoru“ nahliadnuť a odvtedy sa sám seba pýtam, kde sa stala chyba a aký na tom všetkom máme podiel my, ktorí sme rodičmi, vychovávateľmi a aj učiteľmi. To, čo som uvidel, ma totiž ľudsky vystrašilo a zneistilo. To čo som „tam“, v prostredí, v ktorom sa ľudia formálne vyhlasujú za „priateľov“, aj keď sa nikdy nevideli, prečítal, vychádzalo z ľudských hláv. Zväčša hláv mladých ľudí. A vychádzalo to bez škrupúľ, akýchkoľvek etických zábran, chýbala morálka a elementárna ľudská slušnosť. Tridsaťročný „diskutér“ bezhlavo útočil na o štvrťstoročie starších, spomínajúc si na svoju učiteľku kopal do jej muža, tykanie tam nebolo prejavom ľudskej blízkosti, ale útočnou zbraňou agresívneho hulváta. A mne sa stále pri tom všetkom vynáralo len to prečo? a kvôli čomu? Na prvú otázku som odpoveď našiel. Preto sa to dialo, lebo tí, ktorí sa s polročným predstihom a v rozpore so zákonom začali uchádzať o primátorský a poslanecký stolec, vedení svojim „lídrom“, nasadili práve takýto tón! Lenže, čo ak uspeli? Dá sa takto agresívne a bez pravidiel spravovať mesto...? Na druhú otázku (prečo ich to tak láka?) zatiaľ odpoveď nemám. Ak dostali príležitosť, tak časom sa to ukáže. Zostal však vo mne zlý pocit a svojho druhu aj obava. Takto sa, vďaka príkladu starších, správajú tí mladší!
   Blížia sa Vianoce, zavalia nás reči o šťastí, vzájomnej úcte a pokoji a ja do tejto blížiacej sa atmosféry len nesmelo odporúčam: pozrite sa dobre, či v očiach všetkých (aj vlastných detí), ktorí vám budú priať zdravie a šťastie nezbadáte – zaťatú päsť.

 

René Bílik

 


Ohodnoťte článok: