O srdciach, developeroch, územnom pláne, skládke a všeličom inom...

Október 2014 / Prečítané 915 krát

   Naša nová samospráva bude musieť riešiť okrem iných zadaní aj problém skládky v Novej jame, aj viaceré zložité zadania okolo územného plánu. Otázkou je: „ako“? Keďže moja rodina sa obáva rizík zo skládky, na tieto témy som osobitne vnímavý. Preto ma upútali dva články v mesačníku Srdce Pezinka. V jednom odkazuje kandidát na primátora Milan Grell Pezinčanom, že si zaslúžime viac. Nepochopil som síce čoho viac si to vlastne zaslúžime, ale dočítal som sa, že sa pred voľbami na jeho hlavu leje špina, že vraj chce byť primátorom len preto, aby povolil skládku ...rozpredal mesto a vinohrady developerom... že celé združenie sú banda smerácka..., že je nezávislý a občiansky kandidát, za ktorým nie je žiadna strana a že je úspešný developer. Ale nevšimol som si v článku, že by povolenie skládky jednoznačne zamietol.
   V druhom článku „S developermi alebo bez nich?“ píše Igor Hianik, že developerov sa treba báť vtedy, ak mesto nemá jasnú víziu, inak sa developerov báť nemusíme, že stačí mať kvalitný územný plán, dobré VZN a poslancov, ktorí hája záujmy občanov. Tento názor nechápem a myslím si, že pán Hianik sa mýli. Niektorých developerov sa naozaj bojíme, a vôbec nie preto, že by mal Pezinok zlú víziu.
    Ja a moja rodina sa bojíme rizík zo skládky pre možný vplyv na naše zdravie a bojíme sa násilia. Preto sa bojíme dvoch pezinských developerov. Prvého preto, že ignoruje vôľu občanov a vnucuje nám skládku v novej jame, hoci ju máme v územnom pláne zakázanú a nechceme ju. Bojíme sa odvtedy, ako sa syn konateľa Ekologickej skládky a. s. stal prednostom Krajského stavebného úradu počas vlády Smeru, keď bol štátnym tajomníkom na Ministerstve výstavby jeden z najvyšších predstaviteľov Smeru, terajší minister obrany, pán Glváč. Bojíme sa developera a jeho blízkosti k politickým špičkám strany Smer, pretože počas jej vládnutia sa skládka povolila, postavila a skolaudovala, aj keď ju územný plán Pezinka zakazuje. Tomu, kto nebol pri celej kauze, alebo zabudol na popáchané neprávosti, odporúčam na pripomenutie tieto dve webové stránky www.viaiuris.sk a www.nechcemeskladku.szm.com .
Bojíme sa aj takých developerov, ako je pán Grell. Jeho, ako sám píše, „prvý a posledný developerský projekt“ sa našej rodiny dotkol veľmi bolestne v niekoľkých rozmeroch. A opäť za účasti pána Glváča. Aspoň v niekoľkých faktoch, samozrejme z nášho pohľadu, rozpoviem ten príbeh.
   Moji svokrovci, Jozef a Ema Krivošíkovci, žili desiatky rokov v byte v starej športovej hale na Holubyho. Špajzer, ako ľudia volali Joža Krivošíka, je známy ako zanietený nestor pezinského basketbalu a jeden z budovateľov starej haly. Pred rokom 2000 získalo starú halu aj s bytom združenie BK Slovakofarma Pezinok pod manažerskym vedením pána Glváča a ďalších osôb blízkych strane Smer. Združenie sa pokúsilo v roku 2002 súdnou cestou svokrovcov dostať z bytu, ale súdny spor prehralo. Svokor bol v tom čase už slepý a obaja svokrovci boli dôchodcovia.
   V roku 2004 kúpili od združenia dom na Holubyho 18 spolu s bytom manželia Grellovci, hala ostala basketbalovému klubu. Noví majitelia s argumentáciou, že v dome byt nikdy nebol, pred Vianocami 2004 odpojili vodu, plyn a elektriku a Basketbalový klub už skôr odpojil byt od kúrenia. Začala strastiplná anabáza niekoľkých súdnych sporov, počas ktorej bez súhlasu svokrovcov manželia Grellovci dali vypratať z bytu časť vybavenia, ktoré vyviezli do nevykurovaného skladu, následne celý dom zbúrali aj napriek tomu, že to stavebný úrad zakázal. Pri búraní došlo k úplnému znehodnoteniu zvyšku zariadenia bytu v hodnote viac ako 28.000,- Sk. V tom čase som pracoval ako inšpektor Stavebnej inšpekcie a spolu s mestskou políciou aj primátorom sme vykonali na stavbe dohľad a pokúsili sme sa zabrániť nezákonnému búraniu a zachrániť časť majetku svokrovcov.
   Na podnet akejsi neznámej osoby pán Glváč ako štátny tajomník ministerstva výstavby neformálne oznámil môjmu vtedajšiemu riaditeľovi, že som sa mal údajne pri búraní Holubyho 18 dopustiť zneužitia funkcie inšpektora. Riaditeľ po internom služobnom pohovore nezistil v mojom postupe chyby. Následne riaditeľa odvolali z funkcie a minister a nový riaditeľ zrušili moje miesto a môj služobný pomer. Až ústavný súd mi dal za pravdu, že som bol z práce vyhodený nezákonne.
   Svokrovci, žiaľ, skončili horšie. Po dlhých ôsmich rokoch súdnych ťahaníc to uštvaná, vystresovaná svokra s podlomeným zdravím vzdala so želaním prežiť posledné roky v pokoji. Kým prebiehali súdy, na mieste bývalej obývačky svokrovcov dnes stojí predajňa papiernictva Grafit.
   Pri čítaní Srdca Pezinka som sa spätne zamyslel nad niektorými súvislosťami:
   1. Developer skládky asi nemá ďaleko od bývalého štátneho tajomníka, za ktorého pôsobenia bol vymenovaný prednosta KsÚ a skládka sa umiestnila, povolila, postavila aj skolaudovala, hoci ju územný plán Pezinka zakazuje.
   2. Kandidát na primátora pán Grell aj zástupca klubu pán Glváč, ako vlastníci bytu pri starej basketbalovej hale, sú neoddeliteľnou súčasťou smutného príbehu mojich svokrovcov o strate strechy nad hlavou.
   3. Keď som verejne vystupoval proti skládke odpadov, keď som zasahoval pri nezákonnom búraní Holubyho 18, alebo keď ma nezákonne vyhodili zo Stavebnej inšpekcie, pán Glváč pôsobil na ministerstve výstavby, ako štátny tajomník.
   Kandidát na primátora pán Grell síce môže napísať, že za ním nie je strana, no nezdá sa mi to podstatné a ani celkom pravdivé. Podstatné sa mi zdá to, že k vysokému predstaviteľovi strany Smer, za pôsobenia ktorého bola umiestnená, povolená, postavená aj skolaudovaná skládka v novej jame, ktorú náš územný plán zakazuje, nemá kandidát na post hlavy Pezinka ďaleko. Preto mám veľké obavy o to, kto nám Pezinčanom bude v skutočnosti vládnuť a najmä ako. Nemám najmenší dôvod myslieť si, že primátor Grell by bojoval proti skládke a za územný plán podľa vôle väčšiny Pezinčanov.
   S dvoma kandidátmi na primátora Pezinka mám osobné skúsenosti. S Oliverom Solgom aj Milanom Grellom. Aj keď s Oliverom Solgom v mnohom nesúhlasím, jeho doterajší postoj a práca proti skládke sú jasné a čitateľné. Ak nám niekto ponúka srdce, skúmajme, či náhodou nie je z kameňa. Nepodliehajme prchavým emóciám, radšej uvážlivo a s rozvahou zvažujme, komu dáme svoj hlas, lebo blížiace sa komunálne voľby budú rozhodovať v podstatnej miere aj o skládke v Pezinku a jeho budúcom rozvoji.
   Lajko Slimák možno zabudol na svoje slová na prvej demonštrácii proti skládke v piatok
15. 2. 2008 na Radničnom námestí v Pezinku, ktorej sa zúčastnilo cez 5000 Pezinčanov, kde povedal: „Zapamatajme si, z kerej strany sú tí, čo nám to smetisko sem chcú dať a spomeňme si na to pri voľbách.“

 

Jaro Pavlovič

 


Ohodnoťte článok: