Predajca Nota Bene Miro: So životom som spokojný

Október 2014 / Prečítané 628 krát

   Stretávame ich denne. Ženy a muži v reflexných vestách nám na uliciach či pred obchodmi ponúkajú časopis NOTA BENE. Automaticky si ich zaradíme medzi ľudí bez domova či bez zamestnania. Ak máme pár drobných a trochu dobrej vôle navyše, tak si od nich jeden výtlačok kúpime a ponáhľame sa zasa ďalej. Za každým z nich sa však skrýva zaujímavý životný osud. Jedným z nich je aj príbeh Miroslava Sása, ktorý sa stal neodmysliteľnou súčasťou centra Pezinka.

   Hoci Mira poznáme z nášho mesta, jeho rodiskom je Handlová. „Do Pezinka som chodieval za tetou, ktorá tu bývala. Trávil som tu prázdniny a Pezinok sa mi vždy páčil,“ spomína na svoje detské roky. „Keď teta zostarla, doopatroval ju otec a je pochovaná vedľa mojej mamy.“
   Miro vyštudoval priemyslovku v Handlovej, v roku 1986 zmaturoval a stal sa elektrikárom so zameraním na silnoprúd. Pracoval v Bučine Zvolen až do roku 1995, kým sa nezačalo prepúšťať. Odišiel pracovať do bane v Karvinej, takže je jasné, že sa nebojí ani ťažkej roboty. Nejaký čas robil aj v esbéeskách. Čo ho teda dostalo na ulicu? Ako to už býva, smola v osobnom živote.
   „Kým som bol v Karvinej, moja vtedajšia družka predala bez môjho vedomia byt a odišla zo Zvolena preč,“ vysvetľuje Miro bez trpkosti v hlase. Keď prišiel o strechu nad hlavou, hľadal si robotu s ubytovaním. Nájsť takú je však v dnešných časoch problém. Nakoniec prišiel do Pezinka.
   „Býval som u známeho v maringotke, potom u ďalšieho kamaráta. Mal som tu aj družku, ale bohužiaľ pred šiestimi rokmi zomrela.“
   Mirovi pomohol kamarát, takisto bývalý predajca NOTA BENE, ktorý je dnes už na dôchodku. Býval vtedy v podnájme v rodinnom dome a Mira nasťahoval k sebe. Keď dom začali rekonštruovať, prenajali si byt na Severe, kde bývajú dodnes.
  „Kamarát má 71 rokov a nechodí už von, takže sa oňho aj starám, nosím mu nákupy,“ hovorí Miro. „Mám aspoň strechu nad hlavou. Dostávam sociálku a niečo si privyrobím predajom časopisu, aby som mal na podnájom a na stravu.“
   Miro sa pravidelne zúčastňuje na aktivačných prácach. Rád by si našiel stále zamestnanie, najlepšie možno niekde vonku, na čerstvom vzduchu. Na návrat k elektrikárčine si už netrúfa, od roku 1995 túto profesiu nerobí a normy sa medzitým zmenili. Trápia ho aj zdravotné problémy. Veľmi mu však pomohlo, že pred štyrmi rokmi definitívne skoncoval s alkoholom a úspešne abstinuje.
   O časopisy NOTA BENE je, našťastie, záujem. „Sám tento časopis rád čítam a aj ľudia ho chvália, že sa v ňom dočítajú veci, ktoré v iných novinách nenájdu,“ hovorí Miro.
   Podobnú skúsenosť potvrdzuje aj jeden z jeho pravidelných zákazníkov a čitateľov, primátor Pezinka Oliver Solga. „Kupujem si NOTA BENE nielen preto, aby som pomáhal jeho predajcovi, ale je to naozaj veľmi zaujímavé a kvalitné čítanie,“ hovorí primátor. „Okrem pestrých a často i pohnutých príbehov ľudí bez strechy nad hlavou sa tu dá nájsť aj množstvo iných zaujímavých a profesionálne spracovaných tém.“
   Miro predáva v centre Pezinka a pri obchodnom dome TESCO. Väčšinou sa stretáva s pozitívnymi reakciami a s pochopením. Na otázku, či je so životom spokojný, odpovedá jednoznačne:
  „Áno, som.“ A v tej chvíli sa zdá, že je v skutočnosti bohatší oproti mnohým, ktorí majú na prvý pohľad viac.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: