Kultúra a nekultúrnosť

Október 2014 / Prečítané 610 krát

   V nasledujúcich riadkoch by som rád napísal názor človeka, ktorý v meste Pezinok trvalo nebýva, ale dlhodobo tu pracuje a má tak nadhľad z dôvodu, že je tzv. „Nepezinčan“. Chcel by som sa vyjadriť najmä k stavu kultúry v našom meste, pretože k tejto téme mám najviac kompetencií. Áno, píšem v našom, pretože aj keď tu trvalo nežijem, cítim, že toto mesto mi nie je ľahostajné, vďačím mu za veľa a sám sa snažím prispieť k jeho kultúrnemu životu.
   1.apríla 2003 ako nový pracovník múzea som zoskakoval (tým myslím skutočne zoskakoval, nie vystupoval) z vlaku na udupanú hlinu, nazývanú perón pri zanedbanej budove železničnej stanice. Prešiel som železiarstvo a neupravené priestranstvo v okolí smerom ku križovatke do centra, kde na nespevnenej rozbitej ploche pri daňovom úrade nesúrodo parkovali autá. Idúc cez zanedbanú ulicu, nazývanú Kollárova, do centra mesta omylom som smeroval krížom cez námestie, míňajúc nevábne verejné toalety, k masívnej nedokončenej budove z lacného stavebného materiálu, dnešné obchodné centrum Plus. Odtiaľ som sa vrátil na Štefánikovu ulicu, ktorá bola v tom čase beznádejne preplnená automobilmi. Aj takéto boli moje prvé postrehy z mesta v čase, kedy som ešte netušil, že s ním spojím svojich nasledujúcich 11 rokov života. Aká premena tváre mesta k lepšiemu odvtedy nastala len na tejto trase, aj keď si uvedomujem, že vylepšovať je stále čo! Ale kde nie je?
   Po veľmi krátkom čase som si uvedomil, že osobitosť Pezinka netvoria budovy, ulice či námestie, ale najmä ľudia, ktorí mu dávajú svoju pečať a ducha. Čo však bolo úprimne potešujúce, tento duch lokálpatriotizmu a komunitného spolupatrična vanul a stále dýcha najmä z okruhu prostredia vedenia mesta a jeho blízkeho okolia, čo u nás nebýva vždy pravidlom.
   Ako človek z oblasti kultúry som veľmi citlivo vnímal a stále pozorujem, že tu sa o kultúrnosti a podpore kultúry nehovorí iba verbálne, ale každodenným napĺňaním v praxi. Úprimne, kto si nezvykol, že slávnosti Vinobrania sú v Pezinku určitú dobu už každoročne, že sa u nás konajú Keramické trhy, Dychovky v preši, Fyzulnačka, Festival pouličných divadiel atď., množstvo výstav, vernisáží, koncertov, súťaží, pôsobia tu viaceré kultúrne inštitúcie a dve múzeá na jednej ulici, čo je celoslovenský unikát!? Neberieme tieto veci už akosi samozrejme, že patria ku každoročnému koloritu mesta, aj keď nás z médií zavaľujú informácie o kríze, šetrení, nedostatku financií, dlhovej brzde atď.?
   Sediac na jednej z terás na námestí (tzv. pláži) počúvam miestnych ľudí, ako ma niekedy konfrontujú s problémom vybrať si z kultúrnej ponuky a nezriedkavo sa stáva, že mi vyčítajú „ dilemu “ na aké podujatie ísť, pretože sú prípady, kedy sa v jeden deň a v tú istú hodinu konajú nie dva, ale aj tri spoločenské podniky. Píšem to, lebo bez konkrétnej podpory mesta či už finančnej, materiálnej, administratívnej a veľakrát aj iba obyčajnej ľudskej ochoty vyjsť v ústrety, by sa absolútne drvivá väčšina týchto aktivít v oblasti umenia, hudby či kultúry nemohla konať v takom rozsahu a v počte, ako sa to deje v Pezinku – ak by sa vôbec mohli uskutočniť. Viem, čo tvrdím, pretože sám množstvo podujatí organizujem či aktívne na nich spolupracujem.
   Iste, vždy sa veci môžu vykonávať lepšie, sústavne sa musíme porovnávať s porovnateľnými a posúvať sa dopredu! Kritika však musí byť konštruktívna a hlavne by mala dávať konkrétne realistické návrhy na zlepšenie, inak je to iba prejav nekultúrnosti a falošného podsúvania nesplniteľných, aj keď často ľúbivých riešení. Meniť veci k lepšiemu treba začať od seba. Nemožno čakať, že niekto iný to vymyslí, urobí, či zlepší za nás a my sa už len pridáme, respektíve skritizujeme. Kto nič nerobí, nič nepokazí, hovorí nemecké príslovie. Kto však jedno hovorí, a opačne v praxi koná, ten prejavuje svoju nekultúrnosť, aj keď verbálne jej môže vyjadrovať podporu akokoľvek. Preto ten, kto je nekultúrny a úmyselne používa zavádzajúce a skreslené argumenty ako riešenia už teraz, ten sa po voľbách „čarovne“ nepremení na kultúrneho, pravdovravného a čestného. Majme to na pamäti! Za človeka majú hovoriť výsledky a každodenné aktivity, a nie nič nehovoriace časy na zmenu, masívne mediálne sľuby a lacné marketingové aktivity, ktoré sú v rozpore s každodenným konaním ľudí, ktorí ich hlásajú.
   Keď sa slnko kultúry skláňa k západu, vtedy aj trpaslíci vrhajú veľký tieň. Dajme priestor kultúrnosti a nedajme sa oklamať tieňom.

 

Martin Hrubala


Ohodnoťte článok: