Sloboda alebo ilúzia

Október 2014 / Prečítané 551 krát

   Je neuveriteľné, ako čas letí. O pár dní si pripomenieme už dvadsiate piate výročie Nežnej revolúcie.
   Pripomenieme si November 89, ktorý nám vrátil slobodu, dôstojnosť a možnosť rozhodovať o svojom živote. Priniesol nám však aj ekonomickú neistotu a povinnosť viac sa starať sám o seba a nespoliehať sa na štát a na druhých. Často sa ako aktívny účastník tých pamätných dní zamýšľam, čo pre nás dnes znamená November 89, či sme zostali verní jeho odkazu, či naozaj hodnota slobody je väčšia ako hodnota „plnej misy šošovice“. Na túto otázku si asi musíme odpovedať každý sám. Dnes rovnako intenzívne a nástojčivo ako pred viac než dvoma desaťročiami.
   Blížia sa komunálne voľby a s nimi možnosť vybrať si ľudí, ktorí budú ďalšie štyri roky viesť naše mesto. Kladiem si otázku, akí ľudia sa do tejto služby hlásia. Na kandidátnych listinách vidím opäť konjunkturalistov, kšeftárov, „sľubotechny“ a agentov s teplou vodou. Ľudí, ktorí bez problémov porušujú zákon, ktorí sľubujú všetkým všetko – aj to povestné modré z neba. Len nehovoria ako a hlavne za čo svoje sľuby splnia. A to všetko v duchu známeho hesla „Nikto vám nemôže splniť to, čo vám my môžeme sľúbiť.“
   Idey Novembra 89 sa postupne vytrácajú z nášho každodenného života. Zabíjajú ich práve tí, ktorí v tej dobe stáli v závetrí a čakali ako to dopadne. Potom naslinili prst, zistili, odkiaľ vietor fúka a pridali sa. V Pezinku to tak bolo nielen v novembri 1989, ale napríklad aj v súvislosti s dlhoročným bojom proti skládke v Novej jame. Pozerám sa na kandidátky nezávislých aj „závislých“. A nachádzam mená, ktoré nikto nepozná, alebo mená, ktoré ja poznám až príliš dobre. Niektorí z nich nechcú, aby sme si spomenuli, že pred pár rokmi kandidovali za stranu, ktorá pošliapavala idey Novembra 89, keď tu v deväťdesiatych rokoch vládla. Dnes sa tvária ako „prudko“ nezávislí a zaštiťujú sa občianskymi združeniami na jedno použitie. Pred štyrmi rokmi sa niektorí hlásili k iniciatíve Sme tu doma, dnes majú zase inú značku. Väčšina z nich by podľa mňa rada zabudla na nejaký November 89, hoci najväčší osoh, paradoxne, z neho majú práve oni. Otvoril im totiž dvere k slobode, podnikaniu, cestovaniu. Nikdy sa však nezbavili sentimentu za zlatými komunistickými časmi, ktoré dávali zelenú aj rôznym podivným charakterom a ich praktikám.
   Napriek tomu som stále, aj po dvadsiatich piatich rokoch, presvedčený, že ideály Novembra 89 žijú aj dnes, len je treba si ich nielen neustále pripomínať, ale tiež pre ich naplnenie aj niečo urobiť. A minimálne v deň volieb si na toto výročie spomenúť a vo volebnej miestnosti svojím hlasovaním oddeliť zrno od pliev.

 

Mgr. Oliver Solga

 


Ohodnoťte článok: