Po počiatočnom „nadšení“ prišla realita

August 2014 / Prečítané 767 krát

Pezinok 1940 - strážny dom železnice FOTO: archív Mestského ,múzea    Po čase vám opäť prinášame pokračovanie nášho seriálu o histórii železničnej stanice Pezinok. V predošlej časti bolo spomínané obdobie 1. republiky – ktoré malo svoj šarm a bolo iste šťastnejšie ako to nasledujúce.
   Na jeseň roku 1939 vypukla 2 sv. vojna, no ešte predtým v marci sa etabloval 1. samostatný štát Slovákov v moderných dejinách. Z nasledujúcich riadkov môžeme cítiť nadšenie pre mladý štát, ale aj pre vojenské ťaženie do Poľska, na ktorom sa podieľala aj Slovenská armáda po boku Wehrmachtu. Existenciu Slovenského štátu zachytávajú žiaľ iba roky 1939-1942 – kedy si nie všetci uvedomovali, aké dôsledky môže mať nemecké ťaženie. Prvý povojnový zápis je až z roku 1947.

   1939
   Rok 1939 bol rokom významným pre nás Slovákov. Revolúcia a osamostatnenie Slovenska započatá 6. Októbrom 1938 vyvrcholila dňom 14. Marca 1939 keď bolo vyhlásené odtrhnutie Slovenska od českomoravských zemí a došlo k vyhláseniu samostatnosti Slovenska. Tisícročný sen rodoverných Slovákov došiel k uskutočneniu.
   3. septembra bola v modranskom okrese vyhlásená mobilizácia. Volala Javorina. Kus zeme v Polsku čakalo túžobne k prideleniu k svojim. Po boku veľkého Nemecka pochodovali slovenskí chlapci vziať nepriateľovi to, čo bolo od vekov naše.
   Aj stanica v Pezinku dala brancov. Drgoň, Kotala, Opatovský a Stojkovič odišli konať svoju povinnosť. Oslabení v týchto a za maximálnej vojenskej dopravy vykonali ostalí zamestnanci svoju povinnosť bez chyby. Stali sa tak spolutvorcovia krásneho výkonu slovenských št. železníc ktorý s pochvalou tlmočili poprední nemecký predstavitelia ministerstvu slov. št. železníc. Je to tým významnejšie pre stanicu Pezinok, že po osamostatnení Slovenska odišli českí a nastúpili slovenskí nezapracovaní zamestnanci. Tento výkon mohla dokázať len svedomitosť k práci železničnej, oddanosť k slovenskej vláde a láska k vlasti.
   Deň 30. októbra bol najkrajším a najvýznačnejším v roku. Slávnostne okrášlenou stanicou prechádzal v 14:30 hod. prvý prezident slovenskej republiky dr. Jozef Tiso.
   Treba priklincovať, že zamestnanci ak aj pezinski boli dobrými Slovákmi a gardistami. Pezinski počas mobilizácie stražili ochotne majetok slov. št. železníc. Keď slovenská vláda vypísala požičku na hospodársku obnovu Slovenska venovalo sa 25 000 Ks. Dobrovolný dar na zlatý poklad priniesol 536 Ks. Z vlastných prostriedkov vyhotovili sme autonomistickú zástavu.
Stavba druhej koľaje Bratislava- Leopoldov v Pezinku nerušene pokračuje. Násyp je hotový. Začínajú sa robiť svršky.
   V pracovnej rekapitulácii vlivom zámen českých zamestnancov slovenskými zapracovanosť niektorých zamestnancov rovnala sa mínusu. Chvalabohu ku koncu roku urobil sa v tomto ohľade pokrok, takže do budúcnosti môžeme sa dívať s dôverou.
   A na koniec dodávame kapitolu ktorá je pre Pezinok významnou. Sú to udalosti okolo 14. Marca. Tieto búrlivé dni našli slovenských železničiarov pripravených, odhodlaných a obetavých. Tak zamestnanec Šúdelár bol daný k dispozícii poštovému úradu, kde prevádzal kontrolu telegramov. Pracoval dňom i nocou ako aj ostatný zamestnanci, ktorý po dennej službe strážili staničné objekty a spolu s nemeckými vojakmi kontrolovali cestujúcich, aby majetok slovenského štátu bol zachovaný. Ukázali tak, že boli pripravený obetovať sa ako sú pripravení obetovať sa aj tu za svoju vlasť a svoju vládu.

   1940
   V roku 1940 neprichodilo sa nič zvláštnejšieho. Zmena nastala vo vedení stanice. Hlavný adj.: Peter Krivoš prevzal vedenie stanice po inšp. Jozefovi Nagyovi. Dvaja českí zamestnanci daní k dispozícii odišli do Protektorátu.
   Komerčná agenda tohto roku sa zväčšila. Skutočný obrat staničnej pokladnice zvýšil sa proti roku 1939 viac ako o tri miliony korún.
   Stavba druhej koľaje pokročila natoľko, že dňa 7. októbra 1940, bola na trať. úseku Pezinok- Sv. Jur druhá koľaj dohotovená. Týmto dňom bola definitívne zahájená dvojkoľajná doprava na zmienenom úseku.
   Čo sa týka činnosti mimoželezničnej, tunajší zamestnanci i pri svojej zodpovednej práci, nájdu si čas, aby sa mohli tejto venovať. Tak nákl. pokladník Ondrej Prachár je miestnym veliteľom Hlinkovej mládeže v Pezinku. Tiež smluvný zamestnanec Ján Stojkovič je veliteľom Hlinkovej gardy v Cajle.
   Dňa 7. decembra 1940 nastupoval tu na vlak pri vyzdobenej stanici pán ríšsky minister Dr. Jury, v sprievode pána ministra vnútra Alexandra Macha.
   Dňa 14. decembra 1940 navštívil mesto Pezinok pán ríšsky minister železníc Ing. Dorppmüller, kde bol hosťom spolku Sväzu dopravných zamestnancov. Volnomajúci úradníci stanice zúčastnili sa jeho privítania.
   Inak sa neprihodili žiadne pozoruhodné udalosti.

   1941
  
V roku 1940 trvajúca vojna sa v roku rozšírila. Do vojny vstúpilo 22.6. 1941 aj Rusko. Na mimoriadne voj. cvičenie boli povolávaní aj niektorí železn. Zamestnanci. Z našich zamestnancov narukoval dňa 7.7. 1941 elév Michal Vrablec. Dňa 19.7. 1941 sa ale vrátil a nastúpil znovu prerušený dopravný zácvik.
    Stavba druhej koľaje Leopoldov- Račitorf pokročila na toľko, že 16.septembra 1941, bola zahájená slávnym spôsobom dvojkoľajná prevádzka na celom úseku. Takže od tohto dňa je celá trať Bratislava- Žilina- Vrútky dvojkoľajná.
    Slávnostného otvorenia dvojkoľajnej prevádzky súčastnil sa pán minister dopravy a verejných Prác Ing. Július Stano so svojim sprievodom a s pozvanými hosťmi.
   V Pezinku bol pri ozdobenej staničnej budove privítaný miestnymi vedúcimi činiteľmi. Nastúpilo tiež žiactvo tunajších škol, HG, FS a civilné obyvateľstvo.
   Po uvítaní súčastnili sa pozvaní hostia medzi nimi aj p. minister vnútra Alexander Mach slávnostnej večere, ktorú dával stavebný odbor Min. dopravy a ver. prác rez. železn.
Zvláštny vlak, ktorým pricestovali pozvaní hostia odišiel do Pezinka o 18 hod. 20 min. Odišiel v 22. hod. 30 min.
   Iné pozoruhodné udalosti sa neprihodily.

   1942
   V roku 1942 vojna stále trvá. Železniční zamestnanci dosial povolaní neboli: Časove zvýšená doprava na jar je prevádzaná dosť hladko. Mimoriadnou vzácnou udalosťou bol 13. Júl, kedy nastupoval v Pezinku vzácny hosť nášho štátu chorvátsky maršal Slavko Kvaternik. Nastupoval pri vyzdobenej stanici s p. ministrom nár. obrany generálom Čatlošom do zvláštneho vlaku 7046 o 23 hod. 10 min. V ich sprievode prišli tiež sprevádzajúci slovenskí a chorvátsky hostia. Na stanici hoci neskoršie večer, hlásila sa čestná čata miestnej HG. Vysokí hostia došli na stanicu autami z blízkeho Trlinka, zo súkromného sídla p. predsedu vlády Dr. Vojtecha Tuku.
   Dňa 9. augusta 1942 došla na stanicu zase vzácna, vysoká návšteva Pána predsedu vlády, ktorý došiel vlakom 3 z Prešova, očakával tu pán zástupca predsedu vlády, pán minister národnej obrany gen. Čatloš a hlavný veliteľ H.G. Alexander Mach, v ich sprievode boli vysokí hodnostári žandárstva a vojska. Hlásili sa miestní verejní funkcionári. Tu musím spomenúť nedostačujúcu staničnú budovu, ktorú by bolo treba dostatočne rozšíriť. Od roku 1940 stále sa stáva, že tu nastupujú alebo vystupujú vysokí hodnostári, páni ministri. Uviesť ich nieto kde, III. trieda čakáreň je vôbec nevyhovujúca, je to vestibul, II: trieda je tak malá a na tak špatnom mieste stojí, že je tam nemožno uviesť takých hosťov. Tito musia chodiť po stanici, alebo okolo stanice. Bol by najvyšší čas, aby staničná budova bola prestavená.
Dňa 2. X. 1942 bol ťažko poranený posunujúcim vlakom 279 sprievodca Karol Fabšo, bol odvezený vl. 218 o 0 hod. 41 min. do trnavskej nemocnice, kde svojmu zraneniu podľahol.
Dňa 8.X,1942 boli usmrtení 2 cestujúci vlakom 152 a 211. Nastupovali z opačnej stany do vlaku 211. Staniční zamestnanci zabrániť tomu nemohli – lebo menovaní prešli medzi koľaje pri vodárni- 75m. od staničnej budovy.
   Dňa 30.X. 1942 naskakoval v Grinave do idúceho vlaku 402 cestujúci Ján Noskovič zo slovenského Grobu. Bol vlakom vlečený asi 100 metrov, kým bol odhodený. Bol odvezený do bratislavskej nemocnici vlakom 213. Nehody bolo zavinené vlastnou neopatrnosťou postihnutých. Všetky prípady boli hlásené miestnemu žandárstvu, ktoré šetrením zistilo vinu postihnutých.
   Dňa 22. XII. 1942 hodila sa pod vlak č. 1 v Grinave 20 ročná Olga Haršányová z Ivanky pri Dunaji. Svoj čin spáchala v sebe – vražednom úmysle.
   Dňa 28.XII. 1942 bol usmrtený v Grinave cestujúci Peter Turenič zo Slov. Grobu, keď chcel nastupovať do vlaku 211- prechádzal krížom cez koľaje a bol zachytený prichádzajúcim vlakom 162.
Hoci svetová vojna ešte trvá, nebol povolaný ani jeden zamestnanec miestneho úradu na vojenské cvičenie.
   Iné pozoruhodné udalosti sa neprihodili.


zdroj: Archív ŽSR, Zbierka pamätných kníh
Mgr. Stanislav Horváth,  Malokarpatské múzeum v Pezinku


Texty z pamätnej knihy neprešli redakčnou úpravou.

 


Ohodnoťte článok: