Letá nemusia byť také príjemné ako kedysi

August 2014 / Prečítané 476 krát

Tohoročné pezinské leto – horúce a dusné s množstvom prehánok a búrok. FOTO (pb)    Pamätníci zo strednej či staršej generácie si isto spomenú na chladné letá, ktoré sa vyskytovali v našich končinách v sedemdesiatych rokoch. Už aj tí trochu mladší si azda pamätajú na obdobia úmorných horúčav, ktoré sa objavujú od 90. rokov. Tohoročná letná sezóna je iná: teplá, no s množstvom prehánok, búrok a prívalových dažďov. Je to signál, že by sme si mali privykať na inú klímu a aj iný typ letného počasia?
   Počasie je neobvyklé už od začiatku roka 2014, kedy nás prekvapila aj na naše stredoeurópske končiny nezvyčajne mierna zima – dokonca druhá najteplejšia od začiatku meteorologických pozorovaní. Rovnako teplá bola jar a začiatok leta, kedy navyše bolo aj mimoriadne sucho. Veď počas júna pôda vo vinici či v lese pripomínala skôr popol než úrodnú zeminu.
   O to viac prekvapuje, že v júli nastúpil celkom iný trend s množstvom zrážok, navyše v tej najmenej príjemnej podobe: teda vo forme lejakov a prívalových dažďov. Potvrdzuje to aj názor odborníka.
   „ V júli boli naozaj na viacerých miestach veľmi silné búrky, pri ktorých spadlo aj veľa zrážok, zrážky však boli nerovnomerne rozložené,“ hovorí klimatológ Pavel Matejovič z Pezinka. „ Pre súčasné letá je typické, že zrážky vypadávajú najmä počas búrok a preto ak búrky nie sú, prevláda skôr sucho. “
   Dôvod? Moria a oceány sú aktuálne rekordne teplé, preto sa z nich vyparí veľa vodnej pary. Ak sa vytvoria vhodné meteorologické podmienky, môže za veľmi krátky čas spadnúť veľa vody.
Priemerne v júli naprší na juhu Slovenska okolo 60 až 70 mm zrážok, na severe okolo 120. Tento rok napríklad v Nitre, ktorá patrila k tým najsuchším miestam, v júli spadlo „len“ 113 mm dažďa. Na severe Slovenska to bolo oveľa viac, napríklad v Lieseku na Orave 227 mm a na Štrbskom plese dokonca 301 milimetrov!
   Počas nedele 3. augusta v Bratislave napršalo 52 mm zrážok, teda akoby na plochu metra štvorcového dopadlo 52 litrov vody. Lokálne povodne zaznamenala Vrátna dolina či Brezno.
   Podobne je to aj u susedov. Napríklad v rakúskom Burgenlande, ktorý je len pár kilometrov od nás, zaznamenali najvlhší júl od začiatku meteorologických pozorovaní. „To len dokazuje, ako môžu byť zrážky v lete nerovnomerne rozložené. Vplyvom všeobecného rastu teploty vzduchu sa táto nerovnomernosť ešte zväčšuje,“ dodáva Pavel Matejovič.
   Premenlivé počasie s búrkami u mnohých ľudí mohlo vyvolať pocit, že to vlastne ani žiadne leto nie je. Slnečných dní, ktoré sa dali preležať pri vode, bolo málo. Naopak, dni bez búrok boli na Slovensku v júli iba dva! Takisto sa nevyskytli ani obdobia horúčav, ktoré sme zaznamenali napríklad v auguste 1992, júni a júli 1994 či v lete roku 2003. Pripomeňme tiež 20. júl 2007, kedy padol teplotný rekord v Hurbanove, kde namerali 40,3 stupňa.
   Napriek všetkému sa tohtoročné leto nedá rátať medzi chladné. Tie sa napokon v našich končinách už tri desaťročia nevyskytujú.
   „ Toto leto síce nebolo tak teplo ako vlani a predvlani, studené však určite nebude, posledné skutočne studené leto sa u nás vyskytlo v roku 1984. Od roku 1990 sa už u nás vyskytujú len teplotne nadpriemerné letá, “ hovorí klimatológ Pavel Matejovič. „ Medzi ne sa zaradí aj tohtoročné leto. Hoci bolo premenlivo a najmä v júli aj vlhko, noci boli teplé. Navyše bolo veľmi dusno a počasie často pripomínalo klímu trópov, kde tiež veľa prší a je tam vlhko. Dusné počasie niektorí ľudia znášajú horšie než keď je sucho a horúco, teda nedá sa povedať, že na pocit bolo toto leto príjemné. “
   Budeme teda zažívať letá typické pre nový typ klímy: Letá, ktoré buď prinesú extrémne horúčavy alebo letné obdobia v priemere teplé, no sprevádzané oblačným a búrkovým počasím s veľmi nerovnomernými a na mnohých miestach extrémnymi zrážkami.
   Potvrdzujú to aj posledné roky: Ten prvý, suchší „model“ letných období, sme zažili v rokoch 2011 a 2013, ten druhý zasa tento rok a v roku 2010, keď podľa meraní SHMÚ spadlo na juhu Slovenska dvojnásobné množstvo zrážok v porovnaní s priemerom, no pritom teplota bola oproti priemeru o 2 stupne vyššia.
   Takéto počasie nemusí byť iba nepríjemné ale aj nebezpečné. Mnohí ľudia sa musia vyrovnávať so škodami, ktoré spôsobili povodne a dažde, rovnako majú výkyvy a extrémy počasia nepriaznivý vplyv na úrodu a aj vinohradnícke sezóny. Človeku neostáva iné, než sa prispôsobiť novým podmienkam, ale zároveň sa snažiť čo najviac obmedziť vplyvy prispievajúce k otepľovaniu atsmoféry.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: