Primátor Oliver Solga oslávil šesťdesiatku

August 2014 / Prečítané 1231 krát

 l Šesťdesiatka je zrelý vek. Od narodenia žijete v Pezinku, skúste si zaspomínať, ako vyzeral Pezinok vášho detstva.

- Prvých šesť rokov môjho života je rozdelených spravodlivo medzi Pezinok a Cajlu, kde som býval u starých rodičov. Pezinok bol malé mestečko, kde sme sa všetci poznali. Býval som v strede mesta, na Holubyho ulici a vlastne tu, v centre mesta, žijem dodnes. Cajla bola pre mňa dedinkou, z ktorej bolo blízko do polí a vinohradov, aj do lesa a najmä tu žili moji starí rodičia, ktorých som mal veľmi rád. Na Cajle, vďaka dedkovi a babke Solgovcom, sú moje korene celoživotného vzťahu k rodine, obyčajným ľuďom, k vinohradom, histórii, ale aj ku kresťanstvu. Moji predkovia tu žili podľa matrík viac ako štyri storočia a ja po celý život cítim nielen silné citové väzby k tomuto mestu, ale zároveň aj svoju prirodzenú povinnosť niečo pre mesto a ľudí, ktorí tu žijú, nezištne urobiť. Pezinok je pre mňa, spolu s mojou rodinou, základnou istotou a oporným pilierom môjho súkromného
i profesionálneho života.

l Ako sa z historika umenia, úspešného výtvarníka a pedagóga stane komunálny politik a primátor?

- Tým rozhodujúcim impulzom bol iste November 1989. Od prvých dní som bol aktívne prítomný na zmene spoločenskej atmosféry v meste aj na formovaní novej demokratickej samosprávy. V oblasti kultúry a umenia som sa angažoval už dávno pred Novembrom. Bol som pri legendárnych Koncertoch mladosti v roku 1976 a 1977, ako aj pri mnohých umeleckých aktivitách v osemdesiatych rokoch. Bolo teda úplne prirodzené, že som sa práve po roku 1989 ako celoživotný nestraník stal poslancom, viceprimátorom a nakoniec aj primátorom. Bral som to nielen ako výzvu, ale aj ako záväzok a povinnosť voči ostatným. Práca primátora nie je ani jednoduchá, ani ľahká, napriek tomu nič neľutujem. Som presvedčený, že Pezinok dosiahol práve v ostatnom desaťročí mimoriadny rozvoj po každej stránke. No to už musia posúdiť iní...

l Tento rozhovor robíme tri mesiace pred voľbami. Netajíte sa rozhodnutím opäť kandidovať na post primátora. Je po dvanástich rokoch ťažšie nájsť motiváciu než na začiatku?

- Nemyslím si. Moja motivácia je v podstate stále rovnaká. Práca v prospech mesta a jeho obyvateľov. A navyše snaha zostať normálnym človekom. Človekom, ktorý dokáže mesto nielen reprezentovať, zodpovedne rozhodovať a aktívne konať, ale dokáže počúvať aj názory iných ľudí, spolupracovať s každým, kto chce mestu pomôcť a ak treba, tak aj podať pomocnú ruku, tým, ktorí to potrebujú.
Motiváciou do ďalšej práce je aj realizovať to, čo sa nám zatiaľ z rôznych dôvodov nepodarilo. Niekedy to bolo pre nedostatok financií, pre nutnosť vyrovnať sa s krízou či s povinnosťami, ktoré na samosprávu kládli štátne orgány. Smutnejšie však bolo, ak dobrým projektom hádzali polená pod nohy niektorí poslanci. Spomeniem v tejto súvislosti napríklad kúpu budovy ZUŠ, ktorú považujem za najlepšiu kúpu v novodobej histórii, či dopravný terminál, ktorý denne slúži tisícom Pezinčanom.

l Ale antikampaň, ktorú pravidelne pred každými voľbami proti vám odštartujú vás zrejme nenecháva chladným...

Už to neprežívam tak intenzívne ako v minulosti. Uvedomujem si totiž , že sú to stále tí istí ľudia skrývajúci sa vždy za iné značky, ale s rovnakými sebeckými cieľmi, závisťou a neprajnosťou. A tiež si uvedomujem, že o pol roka – rok to už nebude nikoho zaujímať.
Všeobecne mi však chýba u mnohých ľudí veľkorysosť a dobroprajnosť, radosť, že inému sa niečo podarilo a ja som mohol byť pritom. Ignorovanie spoločných cieľov, či ich negovanie a zhadzovanie úspechov iných je, žiaľ, typické nielen u nás, ale na celom Slovensku. Ešte stále som si tiež nezvykol na lenivosť, nadutosť a primitivizmus. Niektorí poslanci si tiež niekedy neuvedomujú, že samospráva je tu pre občanov a nie naopak.
Pezinčania však nie sú hlúpi a veľmi rýchlo pochopia, kto to s mestom myslí naozaj úprimne a kto je len nástrojom v rukách podnikateľských skupín. Mohli sme sa o tom všetci presvedčiť napríklad v boji proti skládke v Novej jame.
Je mi úplne jasné, že kampaň proti mne sa ešte vyostrí a mám z dôveryhodných zdrojov informácie, že sa pred voľbami chystá diskreditácia mojej osoby. Pre mňa je však najdôležitejšie moje vlastné presvedčenie, že som zo svojej funkcie primátora nič nevyťažil, ani som svoju funkciu nikdy nezneužil. Nemám „uliaty“ žiaden dom, byt, pozemok, ani iný majetok. Viem, že pre mnohých mojich kritikov, ktorí žijú podľa úplne iných morálnych kritérií, je to nepredstaviteľné a nepochopiteľné. Tak si aspoň vymýšľajú nezmysly typu „agentúry JPP“, teda jedna pani povedala.

l Na čo ste za tie roky vo funkcii primátora najviac hrdý a čo, naopak, by ste možno chceli vziať späť?

- Hrdý som na dnešné postavenie Pezinka medzi porovnateľnými mestami. Trvalo udržateľný rozvoj, a to aj v čase krízy, je faktom, s ktorým sa dá len ťažkom polemizovať. Len málo miest sa môže pochváliť titulom Najlepšie mesto na podnikanie na Slovensku (2009). Len o mále slovenských miest možno povedať, že sú ekonomicky stabilné, že v nich vládne pozitívna spoločenská, kultúrna a duchovná klíma a že sú občania spokojní.
   Ďakujeme za rozhovor a k narodeninám želáme hlavne veľa zdravia, energie a úspechov.

 

(r)

 


Ohodnoťte článok: