Z rodinnej kroniky

Júl 2014 / Prečítané 536 krát

   Pán František Somorovský, autor novej knihy o Grinave, redakcii Pezinčan ponúkol úryvok textu zo svojej rodinnej histórie z obdobia 1. sv. vojny a nasledujúcich dní po vojne. Autor znalý grinavskej histórie, ktorý svojim štýlom čitateľa ľahko upúta, čerpá nie len z osobných znalostí miestnych pomerov, ale rovnako sa venuje aj štúdiu archívnych materiálov. Úryvok z autorovej rodinnej kroniky:
...Druhý v poradí bol František. Volali ho Francl. Bol robotník. Pomáhal na pôde a vo vinohradoch. Zastihla ho prvá svetová vojna. Prakticky ju prežil celú. Bojoval na západnom fronte. Ku koncu vojny sa pomery v armáde zhoršili. Nebolo nielen čo jesť, ale ani munícia. Delá rakúsko-uhorskej armády boli tak opotrebované, že strieľali do vlastných vojakov. Zúčastnil sa aj najstrašnejšej bitky pri Piave. Demoralizované, vyhladované vojsko rakúsko-uhorskej armády hnali cez Piavu na nepriateľa. Vojaci útočili hlavne preto, lebo nepriateľské vojsko malo potraviny a alkohol. No nepriateľ bol dobre pripravený na ich útok. Delostrelectvo, mínomety, guľomety a aj vlastné delostrelectvo v tisícoch kosilo Rakúšanov a aj našich. No medzitým sa Piava tak rozvodnila, že prechod bol skoro nemožný. Na úseku, kde náš Francl bol, bolo cez rieku natiahnuté lano. Po ňom ešte schopní vojaci rúčkovali späť, ustupovali. Dvojplošné lietadlá z guľometov strieľali do tých, ktorí sa chceli dostať na druhú stranu. Nášmu Franclovi sa to podarilo. Na druhej strane bolo toľko mŕtvych, že musel po nich stúpať, aby napredoval. Boj, desaťtisíce mŕtvych, krik umierajúcich a žiadna pomoc tak zapôsobili na nášho Francla, že si strhol výložky a pustil sa domov. Ale vojna prakticky končila a nikto nechytal zbehov. A tak druhý syn Kataríny Oškerovej-Štubňovej prišiel domov. Doma sa dostal do druhej biedy. Nebolo čo jesť. Nebolo čím svietiť, nebolo v čom roztĺcť mak, lebo aj mažiare žandári pobrali ako surovinu na delá. Nebolo ani kravičky, lebo notár s vojakmi im ju zrekvírovali pre vojsko. A tak sa utečenci z frontu dali dokopy. Videli, že obchodníci majú tovar, no chudobe nedali nič, vraj boháči majú plné pivnice a komory, ale nič pre chudobu. A tak v nedeľu, dňa 3. novembra 1918 odpoludnia okolo druhej hodiny začali sa zhromažďovať nespokojné živly obyvateľstva pod vedením Fratiška Oškeru, Daniela Siváka, Jozefa Navrátila a Sekeru a podľa príkladu susedných obcí začali rabovať. Po vyrabovaní obchodníka Wapensteina a Lampla začali robotníci prenasledovať richtára Žigmunda Klamu, hostinského Buncsáka, katolíckeho kňaza Treskoňa a iných zámožných obyvateľov. Vyhrážali sa každému smrťou. Obyvateľstvo sa delilo na tých, ktorí rabovali alebo podporovali rabovanie a na menšiu časť, hlavne bohatých, ktorí sa na druhý deň ako deputácia vybrali k bývalému hlavnému slúžnemu do Senca poprosiť o pomoc a plnú moc na odzbrojenie výtržníkov. Odpoveď hlavného slúžneho znela: „Žandárov nemám, poriadok si udržte sami. “ Po príchode zo Senca sa ozbrojilo 12 chlapov revolvermi a poľovnými puškami a išli odzbrojiť robotníkov. Siváka našli v obci. Bol vyzvaný, aby odovzdal zbraň. To neurobil a začal strieľať. Ustupoval smerom na železničnú stanicu, kde ho pred druhými závorami zastrelili. Oškeru prekvapili doma. Nemal pri sebe zbraň. Ovalili ho pažbou pušky po hlave a bili ho, pichali nožmi. Akousi zotrvačnosťou ho vliekli k mŕtvemu Sivákovi. Po ceste ho mučili a týrali. Pri mŕtvom Sivákovi ho zastrelili. Ostatní účastníci rabovačky ušli. Tak skončila rabovka.
Zavraždený František Oškera bol pochovaný na cintoríne v Grinave. Jeho matka mu dala postaviť kríž. V jeho hrobe je pochovaný aj jeho brat Jozef. Pôvodný kríž rodina Jozefa Oškeru zlikvidovala, postavila mramorový pomník, na ktorom neuviedli, že v hrobe leží aj František Oškera, ktorý prežil prvú svetovú vojnu, no po návrate domov ho zavraždili rodáci za to, že bohatým bral, aby sa aspoň raz najedla chudoba.
   Na druhý deň po tejto tragickej udalosti sa v Grinave usadilo maďarské boľševické vojsko Červenej armády generála Bélu Kuna. No nestačili potrestať páchateľov za vraždu Františka Oškeru. Začal totižto platiť Trianon. Vojská boľševikov sa stiahli na maďarské územie. Po nich obec obsadili vojská novovytvorenej československej armády. Takto sa v Grinave odohral a prejavil vznik prvej ČSR. No právo dostalo facku aj od republiky - tatíčka Masaryka. Vraždu Františka Oškeru a Siváka nielenže nikto nepotrestal, ale ani nik nevyšetroval.“

 

(r)

 


Ohodnoťte článok: