Novinky zo sveta vinohradníctva a vinárstva

Júl 2014 / Prečítané 521 krát

      Koncom marca sa v Rochesteri (USA) konala najväčšia svetová charitatívna súťaž vín Finger Lakes International Wine Competition, kde slovenskí vinári získali 40 medailí. Tri veľké zlaté, sedem zlatých, 20 strieborných a 10 bronzových. Veľkú zlatú získal Pinot blanc 2013 z Vinohradníctva Pavelka a syn a Rizling rýnsky zo Sanvinu. Bodovali aj ďalší vinári z nášho regiónu: Janoušek&Polák, Repa Winery a Víno Matyšák. V polovici apríla sa v metropole Alsaska, Strassburgu, konali majstrovstvá odrodových vín. Slovensko je známe vysokým podielom odrodových vín. 19 slovenských vinárov excelovalo v Mekke týchto vín. Získali 10 zlatých a 4 strieborné medaily zo zaslaných 50 vzoriek. Bodovali hlavne vinári z nášho regiónu: Víno Matyšák, Elesko, Víno Hubinský, Chateau Modra, Mavin. Senzáciou je správa, že Matyšákov Silván je najvyššie hodnoteným vínom vo svojej kategórii a získal Grand Prix du Jury pre najlepší silván na svete. Hrozno sa urodilo v PD Grinava vo vinici Kudy Grunty a zatienilo domáci Zotenberg, jediné alsaské grand cru pre silvány. Posledný aprílový víkend sa konalo majstrovstvo sveta ružových vín na juhu Francúzska, v Cannes. Opäť bodovali vinárstva z nášho regiónu. Tri zlaté získali Cabernety Sauvignon: Matyšák Karpatská perla a Martin Pomfy (Mavin). 4 strieborné získali: Juraj Zápražný, Elesko a Víno Hubinský. V tom istom termíne sa vo Švajčiarsku konali majstrovstvá sveta Merlotov a cuvéé z tejto odrody. Z našich 4 prihlásených vzoriek 3 získali medaily. Elesko zlatú a striebornú a Víno Matyšák zlatú za Camerlon Oak Wood 2011 a zároveň mimoriadnu cenu poroty za najlepšie cuvéé celej súťaže. V Bruseli sa konal XXI ročník najsledovanejšej svetovej výstavy vín Concours Mondial De Bruxeles, kde strieborná medaila má cenu zlata na iných výstavách. Slovenské vína opäť žiarili. Získali 33 medailí, z toho jednu veľkú zlatú, 16 zlatých a 16 strieborných medailí. Najúspešnejší boli opäť vinári z nášho regiónu: Mrva&Stanko, Karpatská perla, Vinkor, Mavín, VPS, Matyšák, Janoušek, Elesko, Hubinský a ďalší. Veľkú zlatú získalo cuvéé Hron-Váh-Rimava-Rudava z vinárstva Mrva&-Stanko. Získalo titul Objav roka. Hrozno sa urodilo v čistej bridlici orešanského vinohradu Karola Braniša, ktorý od r. 2000 skúša slovenské novošľachtence. Dobrý chýr sa šíri rýchlo a vzbudzuje zvedavosť vinárskych profesionálov, milovníkov vína a turistov, ktorí sa zaujímajú o novú vinársku destináciu – Slovensko!
   Škoda len, že výrazný vzostup slovenského vinárstva nekopíruje aj vinohradníctvo, ba práve naopak, jeho úpadok sa nedarí zastaviť. Aj o tom hovorili slovenskí šľachtitelia viniča a vinohradníci z praxe: Ing. Dorota Pospíšilová, Ing. Ondrej Korpáš, Ing. Miroslav Petrech na Večeroch s vínom v Starej radnici. Majiteľovi reštaurácie Tomášovi Pitoňákovi a jeho sestre Katke sa podarilo každú stredu večer zabezpečiť ochutnávku od popredných vinárov a zaujímavé besedy s poprednými slovenskými odborníkmi. Pán Korpáš, ale hlavne pani Pospíšilová zaplnenej sále priblížili históriu šľachtenia nových slovenských odrôd: Devín, Milia, Noria, Dunaj, Hron, Váh, Nitria, Rimava, Rudava a ďaľších aj stolových odrôd. Vysoko fundovaným spôsobom priblížili svoju celoživotnú prácu. Pán Korpáš spolu so svojím synom pokračuje v šľachtení, žiaľ bez podpory štátu. Pani Pospíšilová ma udivila, že napriek svojmu vysokému veku je stále veľmi vitálna, naďalej publikuje v odbornej literatúre a píše knihy. Na jednej strane bolo vidno, že je šťastná, že sa dožila úspechu odrôd, ktoré 50 rokov šľachtili tímy, na čele ktorých stála, (najmä biely Devín a modrý Dunaj žnú úspechy aj v zahraničí), na druhej strane bolo cítiť smútok za Výskumným ústavom vinohradníckym a vinárskym, ktorý štát nechal zaniknúť a ktorý od počiatku budovala celý svoj život.. Zahraniční odborníci len nechápavo krútia hlavami. Pán Petrech s humorom jemu vlastným priblížil svoju prácu v Chateau Belá, ktoré produkuje vynikajúce vína, vyváža ich do celého sveta, a tak šíri dobré meno Slovenska. Konali sa aj iné akcie, ale o tom zas niekedy nabudúce.

 

Gabriel Guštafík


Ohodnoťte článok: