20. storočie očami pezinských železničiarov

Marec 2014 / Prečítané 949 krát

FOTO: archív Mestského múzea   História železničnej dopravy sa začala písať v 19. storočí, keď sa železnica stala sa jedným z najdôležitejších novodobých vynálezov, ktorý výrazne ovplyvnil dejiny. Vďaka nej sa začal rozvíjať priemysel aj mimo hlavných vodných tokov a zároveň prispela k rozvoju masového cestovania, za prácou, vzdelaním alebo zábavou. Nazerať na ňu ako na uzatvorený celok bez vplyvu na širšie okolie je pohľadom ochudobňujúcim a zjednodušujúcim. Práve ona ako výrazný technický a hospodársky prvok má svoju bohatú históriu, ktorá je neodmysliteľne spojená práve s prostredím, ktorým prechádza. História železnice a nielen železnice je zachytená aj v Pamätných knihách železničných staníc, ktoré sú veľmi cenným historickým materiálom nielen pre štúdium dejín železnice a dopravy, ale aj pre štúdium regionálnych dejín. Povinnosť viesť pamätnú knihu mala každá stanica od roku 1923. Táto právna norma prikazovala okrem iného spísať dejiny stanice od počiatku do roku 1923 a následne kontinuálne pokračovať každoročnými zápismi. Pezinská kniha je vedená od roku 1923 až do roku 2004. V roku 2009 stanica stratila samostatnosť a povinnosť písania knihy prešla pod Trnavu.
   V nasledujúcich článkoch vám postupne prinesieme prepis toho najzaujímavejšieho z knihy. Prepis z prvého obdobia je autentický bez väčších redakčných úprav.

 

1836 - 1924
   V roku 1836 Rothschild čo majitel vieden-bochumínskej železnice povolenie dostal na vybudovanie odbočnej trati zo stanici spomenutej dráhy Nemeckého Vagramu až po Bratislavu. Mesto Bratislava v presvedčense vážnosti tejto odbočnej trati, čo sa týka mesta poverila mestský výbor aby sa dohodol so společnosťou Rothschildom založenou o spojenie severnou dráhou cisára Ferdinanda. Čo skoro sa mesto Bratislava presvedčilo aj o tom, že táto odbočná dráha, len vtedy dosiahne svoj význam keď z Bratislavy vybuduje aj ďalšie odbočne čiary. Príčinou tomuto z velkostatkárov a obchodníkov mesta Bratislavy, Svät. Júru, Pezinka a Modry nastala jedna 17 členová spoločnosť ktorá sa dohodla spomenuté mestá spojiť s konskou dráhou.
   Na tomto základe započalo sa vybudovanie konskej dráhy bratislava-trnavskej v roku 1838. Práca príčinou špatných finančných pomerov len velmi pomaly pokračovala, tak že vybudovanie tejto 49,5 km trati trvalo 9 rokov následkom čoho aj premávka len z roku na rok v úsekach mohla byť otvorena a síce; z Bratislavy po Svätý Jur v roku 1840, zo Svätyho Juru po Pezinok v roku 1841, zo Pezinku po Cífer v roku 1845, a konečne 1 juna 1846 az po Trnavu.
   Útvorenie stanici Pezinku nastalo 30. Jula 1841 čo stanici „Prvej bratislava-trnavskej železnici .“
   V roku 1874 bola táto dráha odkúpená s konzorciumom Windischgratz-Breunerom za 810 tisice zlatých. Tento konzorcium zaviedol na tejto trati v roku 1875 povinu účinnosť.
   Časom prešla táto dráha do provozu „Steg“ a pozdejšie do provozu „Máv“.
   Prevrat (vznik ČSR) jako na viac staniciach neučinil žiadnu škodu stanici Pezinku. Stanica i s celým býv. Máv personálom bola dňa 9. Decembra 1918 prevzatá správou čsl. Štátnych železníc.
   V roku 1920 dosud nevyšetrenou príčinou bola staničná budova požiarom poškodená, kde zo strany trati drevene čiastky budovy obetou padly ohňom.
   V roku 1921,1922 a 1923 žiadne ku poznaniu hodné údalosti ne sa staly.
   V roku 1924 žiadne udalosti.

1925
   V roku 1925 dňa 23. júla nastala zrážka vlakov vo stanici. Rýchlovlak číslo 97 ktorý stanicu Pezinok prejazdieval vo 20 hodín 10 minút narazil na čiastku nákladného vlaku čislo 878. Srážka stala sa nasledovne:
Vlak 878 konal posun, po ukončení posunu jedna čiastka tohoto vlaku stála na druhej koľaji kvôli čisteniu popola stroju strojom nad čistiacou jamou, rýchlovak čislo 97 ktorý mal naraz prejazdit stanicu tretou kolajou, nasledkom falošneho postavenia výmeny čislo 7 vjazdil na koľaj druhú tojest narazil na čiastku nákladného vlaku.
Srážka mala ohromné následky. Pri tom že sposobila velku škodu v majetku štátných dráh, vyžiadala 2 obety života a síce cestujúceho a želez. topiča nákladného Vlaku a mala následok 13 ranených a síce jedného ťažkého a 12 lachšieho.
   Dla doterajšieho vyšetrovania sa dokázalo že srážku zavinil výmenár Samuel Reiner ktorý spolahnúc se v posunovacom personalu nepresvedcil on v skutočnej polohe výmeni hlásil do dopravnej kancelárie telefonicky výpravčimu vlakou „pre vlak č. 97 výmeny na kolaj tretá sú správne postavene, klúče uschované kolaj tretá je voľná“ proti čomu kluče ponechal v zámkach výmien, čo stačí jako dokaz že o skutečnem stavu výmeny sa nepresvedčil.
   Pre túto nedbalosť bol suspendovaný a štátnemu zastupiteľstvu kvôli súdnemu pojednávaniu odovzdaný.
Vyšetrovanie trva a do konca roka 1925 ukončené nebolo.

1926
Samuel Reiner podúradník výmenár, čo vinník srážky vlaku dňa 23. júna 1925 bol právoplatným rozsudkom sedrie (bývalý názov krajského súdu za Rakúsko-Uhorska) v Bratislave dňa 6. Května 1926 č. 1518/26 vo spojení s rozsudkom súdnej tabule v Bratislave zo dňa 23. srpna 1926 č. 329/26 uznaný vinnýk prečinom dle § 438 tr. a bol odsúdený bezpodmienečne k trestu vezenia jedného roku k trestu hlavnému, ku ztráte skužby jako ku trestu vedlajšimu.

 

Mgr. Stanislav Horváth,Malokarpatské múzeum v Pezinku


Ohodnoťte článok: