Po teplej zime prišla teplá jar

Marec 2014 / Prečítané 736 krát

   Aj keď sa astronomická jar začala presne 20. marca o 17,57, jarné počasie panuje už od konca februára. Kým vlani ešte koncom marca a začiatkom apríla západ Slovenska mrzol v snehových závejoch, tento rok padajú teplotné rekordy a ortuť teplomera sa počas marcových dní šplhala k 20 stupňom. A tohtoročná zima sa nepochybne zaradí medzi historicky najteplejšie.

   „Zima 2013/2014, teda obdobie od decembra do februára, skončila u nás ako teplotne mimoriadne nadnormálna, na juhozápadnom Slovensku bola asi druhá najteplejšia od začiatku meteorologických pozorovaní,“ hovorí klimatológ Pavel Matejovič z Pezinka. „ Najteplejšia bola zatiaľ zima 2006/ 2007, mimoriadne teplú zimu sme mali aj v roku 1998. Naopak posledná mimoriadne studená zima sa u nás vyskytla pred polstoročím, v roku 1963. “
   Pamätníci si možno spomenú aj na tuhú zimu v rokoch 1984/85, alebo na január 1987, keď západ Slovenska zažil pamätnú kalamitu. Typickú zimnú sezónu s bohatou snehovou nádielkou sme mali aj v rokoch 1995/1996 či 2002/2003.
   Tento rok zima naozaj akoby ani nebola. Na západnom Slovenskou panovalo zimné počasie doslova len chvíľu na prelome januára a februára.
   „Zdá sa, že si postupne budeme musieť zvykať na takéto mierne zimy. Pranostika ´ešte žiadnu zimu vlk nezožral´ pomaly prestáva platiť, aj keď, samozrejme, stále nemožno vylúčiť aj výskyt tuhších zím,“ hovorí prírodovedec a záhradkár Vladimír Píš.
   Ponúka sa však otázka, čo takýto scenár znamená pre prírodu? „Dosť často sme počúvali z médií, že vďaka miernej zime si pôda neoddýchne, čo sa prejaví v jej zníženej úrodnosti. Úrodnosť pôdy však nezávisí od toho, či v zime premrzne alebo nie. Čo by potom mali hovoriť poľnohospodári z úrodných stredomorských krajín? V tomto roku úrodnosť pôdy ohrozuje hlavne nedostatok vlahy v pôde, spôsobený nedostatkom zrážok v zime, čo sa začne prejavovať hlavne s nástupom vegetačného obdobia,“ vysvetľuje Vladimír Píš.
    Absentujúce studené počasie môže podľa neho znamenať pre poľnohospodárov a záhradkárov zvýšené náklady na ochranu rastlín. Mnoho škodcov či už živočíšnych alebo hubovitých má totiž pôvod v teplejších oblastiach a studená zima predsa len reguluje ich prezimujúce štádiá. Naopak, mierna zima zvyšuje počty prezimovaných štádií, a tak najmä teraz na začiatku jari, môže byť počiatočný nápor škodcov silnejší. „ Napríklad, keďže sme vo vinohradníckej oblasti, mierna zima bez trvalejších mrazov zvyšuje intenzitu skorého nástupu múčnatky, pretože jej prezimujúce štádiá ničia práve teploty pod – 15 oC, “ dodáva Vladimír Píš.
   Vďaka teplému marcu už rozkvitol nielen zlatý dážď, ale aj veľká časť ovocných stromov. Riziko, že ich môže poškodiť alebo zničiť oneskorený jarný mráz, existuje vždy. Aj keď stromy kvitnú až v apríli, môžu prísť napríklad v máji zmrznutí svätí.
„Vypožičiam si ešte jednu veľmi výstižnú českú pranostiku: ´Co si únor zazelená, březen si hájí, co si duben zazelená, máj mu to spálí´. Myslím, že táto pranostika má veľmi hlboký zmysel, “ hovorí Vladimír Píš, ktorý založil v Pezinku známu levanduľovú záhradu. A ako milovník stredomorskej klímy vidí na tohtoročnej miernej zime aj pozitíva: „V záhrade sa dalo robiť a vŕtať sa v zemi celú zimu, nemali sme žiadne zimné depresie a rozkvitnuté kvety nás potešili už v januári, nemuseli sme čakať až do Mateja. Teplomilné ovocné i okrasné druhy prezimovali fantasticky a zdá sa, že česká pranostika, keďže si už február niečo zazelenal, sa splní v tomto roku do bodky.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: