Stanislav Možný bude chýbať Pezinku aj filmu

Január 2014 / Prečítané 1104 krát

   Príbuzní, priatelia, Pezinčania aj filmová obec sa rozlúčili so Stanislavom Možným, ktorý by sa bol teraz, vo februári dožil 72 rokov. Meno tohto umelca sa spája s mnohými obľúbenými filmovými dielami, ktorým ako vedúci výpravy vpečatil nezameniteľnú podobu. Kolegovia od filmu naňho spomínajú s láskou a s obdivom: Vo svojom odbore bol jednotka! Bohužiaľ sa jeho filmografia 5. januára 2014 definitívne uzavrela.

   Stanislav Možný sa narodil 14. februára 1942 na Cajle, kde prežil väčšinu svojho života.
   V Plzni sa vyučil za elektrikára, no jeho životným snom bola filmová tvorba, čo sa mu v krátkom čase vyplnilo. Vlastným úsilím sa vypracoval na vedúceho výpravy a podieľal sa na tvorbe úspešných slovenských a koprodukčných filmov.
   Film zamiešal karty aj v jeho osobnom živote. Pri nakrúcaní drámy Medená veža legendárneho režiséra Martina Hollého sa v roku 1970 zoznámil so svojou manželkou Máriou. Zosobášili sa 27. novembra 1971 a ich manželstvo trvalo až 42 rokov. Narodili sa im dve dcéry, Blanka a Lenka. Stanislav Možný sa tešil z troch vnúčat. Boli mu zdrojom radosti a optimizmu aj v časoch, keď ho sužovala choroba.
   Miloval dve oblasti svojho života, rodinu a film, svoju prácu. Medzi filmármi si jeho neprehliadnuteľná osobnosť získala obdiv a rešpekt: „Nebolo preňho nič nemožné. Dokázal vymyslieť a urobiť čokoľvek, čo režiséri potrebovali, aj preto s ním radi pracovali.“
   Zoznam filmov, televíznych filmov a seriálov, na ktorých môžeme obdivovať jeho osobitý, neopakovateľný výtvarný rukopis, je naozaj úctyhodný. Patria k nim diela Juraja Jakubiska Dovidenia v pekle, priatelia (1970), Tisícročná včela (1983), Sedím na konári a je mi dobre (1989) či Nejasná správa o konci sveta (1997). A samozrejme, nezabudnuteľná rozprávka Perinbaba z roku 1985. Práve Jakubiskove filmy stoja za osobitnú zmienku pre svoj typický výtvarný prejav – a práve na ňom zanechal svoj nezmazateľný podpis Stanislav Možný.
   Podieľal sa takisto na populárnych hudobných filmoch Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu (1985) či Rabaka (1989), a tiež na jednej z najlepších slovenských komédií Sladké starosti režiséra Juraja Herza (1985). Z novšej produkcie možno spomenúť film Nebo, peklo... zem (2009), televízny seriál Kriminálka Staré mesto (2010) a čiernu komédiu Mŕtvola musí zomrieť (2011).
   Jeho tvár mohli diváci vidieť v rozprávke Nebojsa z roku 1990. V úlohe prievozníka si zahral s takými hereckými esami ako Karol Machata, Ondřej Vetchý a Ján Kroner.
   Pracoval ešte aj v dôchodkovom veku a až choroba ho napokon odpútala od sveta filmu.
   K jeho veľkým záľubám patrila aj rybačka.
   „Dedo Stano bol veľký človek,“ zaznelo na poslednej rozlúčke so Stanislavom Možným. „Nepotreboval byť nápadný, robiť veľké gestá. Už len samotnou prítomnosťou ľudí tešil a inšpiroval.“
   Inšpirujúce sú dodnes nezabudnuteľné filmové diela, ktoré Stanislav Možný pomohol vytvoriť, ale aj jeho život s najbližšími príbuznými a priateľmi, ktorý tu, v Pezinku, prežil.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: