Dobrovoľný hasičský zbor v Pezinku oslavuje 140. výročie založenia

Január 2014 / Prečítané 1251 krát

   Vznik DHZ v Pezinku je neodmysliteľne spojený s Františkom Meisslom. Bol pezinský rodák, príslušník početnej nemeckej menšiny, vyštudovaný lekárnik a policajný kapitán mesta. Ako policajný kapitán, zodpovedný aj za požiarnu ochranu už dlhšie premýšľal nad zložitou situáciou v meste. Nútili ho k tomu časté požiare. Najväčší v histórii nášho mesta vznikol 9. apríla 1832 o 9.30 hod. počas silnej víchrice na Cajle. Odtiaľ sa plamene hnané strašnou silou rozšírili na Pekársku (Rázusovu) ulicu, na predmestie, židovské domy, Pálfyho majer, vnútorné mesto, až na Špitálsku (Moyzesovu) ulicu. Počas dvoch hodín zhorelo 129 domov, na predmestí ľahlo popolom ďalších 24 domov. Neprežilo 7 dospelých osôb a dve deti. Okrem rodinných domov zhorelo aj veľa verejných budov. Zhorela radnica aj s notárskym archívom, všetky písomnosti nazhromaždené v ňom počas stáročí sa navždy stratili. Zhorela budova katolíckej školy, mestské kasárne, špitál, evanjelický kostol a mnohé ďalšie budovy. 

Hold patrónovi hasičov – sv. Floriánovi v máji 2011.

   Zlom nastal po roku 1872, keď boli definitívne zrušené cechy. Tie dovtedy zohrávali kľúčovú úlohu pri likvidácii požiarov. Pezinok patrí medzi prvé mestá na Slovensku, kde založili hasičský zbor. Z okolia nás predbehli len Bratislava(1867), Trnava (1868), Sereď (1872) a Petržalka (1873). Meissl preto 10. jan. 1874 vydal výzvu k obyvateľom Pezinka na založenie dobr. has. spolku v našom meste. Výzva sa stretla s nečakane silným ohlasom a už na druhý deň, 11. januára, sa dostavil veľký počet záujemcov na ustanovujúce valné zhromaždenie v hostinci U Šmogroviča na Hrubej (Hlavnej) ulici (dnes M. R. Štefánika), neskôr tam bolo železiarstvo nazývané U čiernej kočky. Tento dátum dodnes považujeme za deň vzniku DHZ v Pezinku. Valné zhromaždenie zvolilo prípravný výbor, tento vypracoval stanovy a poslal ich na min. vnútra do Budapešti. 9. marca boli stanovy schválené. Prvým veliteľom sa stal František Meissl a predsedom starosta mesta Otto Weinberger. Zo zbierok a darov občanov sa zakúpila prvá výzbroj a výstroj. Svojím prvým krstom ohňom prešli dobrovoľníci 27. mája 1874. V r. 1895 bol Meissl vyznamenaný za zásluhy o pož. ochranu radom cisára Františka Jozefa II. a bol pasovaný za rytiera. Po vzniku Československa odišiel k svojej dcére do Viedne. Zomrel 28. jan. 1934 ako 98 ročný. Pochovaný je v obci Sierndorf neďaleko Viedne. DHZ niekoľkokrát počas svojej histórie stál pred zánikom. Tak tomu bolo aj po 1. svet. vojne - veľa jeho členov sa nevrátilo z bojísk. Počas vojny a tesne po nej v zmätkoch, ktoré súviseli so vznikom Československa, zbor fungoval len formálne pod veliteľstvom Jozefa Dejeona. Reálne začal zbor fungovať až 15. júna 1922, keď bol za veliteľa po druhýkrát zvolený Štefan Koeszegi. Nasledujúce roky boli žiaľ poznamenané národnostnými a náboženskými rozbrojmi, čo malo za následok veľký úbytok členov. Napriek tomu bola zakúpená nová výzbroj a výstroj. Predsedom bol starosta mesta Ľudovít Korínek. Hasiči sa konečne dočkali aj novej zbrojnice pri mestskom parku, ktorá bola slávnostne daná do užívania 7. aug. 1927. Stavebné náklady činili 75 tis. korún (zo zbierok od občanov mesta). K budove si zbor postavil z vlastných prostriedkov pozorovateľňu (vežu), tehlu daroval majiteľ tehelne Štefan Kriser, hodiny na vežu zhotovil hasič Ján Pucher. Pozemok na zbrojnicu darovala rím.-kat. cirkev, spolok pezinských Nemcov a mesto.
   Dňa 3. apríla 1938 vypukol na Bernolákovej ulici (vtedy nazývanej Výhon) druhý najväčší požiar v histórii mesta. Od iskier z komína zhorela mestská stodola a od nej 11 ďalších domov. Zahynuli dve ženy, 9 osôb bolo zranených. Vďaka tomu, že hasilo 19 zborov zo širokého okolia nevznikli ďalšie škody. Počas 2. svet. vojny sa zbor na nedostatok práce sťažovať nemohol. Hasiči zasahovali postupne pod velením Štefana Jánošku, Vojtecha Zubaya, Michala Strapáka. Po vojne zbor druhýkrát stál pred zánikom. Mesto malo početnú nemeckú menšinu, boli to väčšinou bohatí vinohradníci, obchodníci a remeselníci. Tvorili jadro zboru. Títo Nemci boli z politických dôvodov na základe dekrétov prezidenta Beneša vysídlení do Nemecka. V roku 1945-46 boli krátku dobu veliteľmi kominárski majstri Vojtech Zubay a Pavel Šípoš. Po nich sa funkcie ujal Jozef Hanusek, ktorý stabilizoval situáciu vo vnútri zboru.
   V roku 1946 zbor zo zbierky zakúpil sanitku a premenoval sa na Dobrovoľný hasičský a záchranný zbor. Lekárom bol MUDr. Peter Krištúfek. Od roku 1948 do r. 1952 bol veliteľom Jozef Vík. Po ňom funkciu prevzal Pavel Čajkovič zamestnanec Ms. nár. výboru a vykonával ju až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1977, keď sa jeho nástupcom stal Ján Guštafík. V roku 1977 nastupujú predchodcovia dnešného profesionálneho HaZZ, ktorí dostali do užívania všetku techniku a aj zbrojnicu od dobrovoľníkov. Napriek tomu dobrovoľníci sa stále aktívne zapájali do činnosti (zásahy, prevencia) až do roku 1992, keď bola na Rozálke dostavaná nová zbrojnica a vtedajší náčelník OS ZbPO pplk. Anton Vaškovič sa pokúsil nás vysťahovať na ulicu zo starej zbrojnice, ktorú následne prenajal súkromnej firme. My sme sa nedali, zostali sme v starej zbrojnici na ktorú sme mali morálne právo (hoc sme boli len trpení). Vtedy sme tretí krát stáli pred zánikom. K náprave došlo až v roku 2003 kedy zásluhou primátora Olivera Solgu štát vrátil zbrojnicu, aj keď nie nám, ale mestu. Časť zbrojnice využívame za symbolické Euro dodnes.
   Od roku 2002 sa zlepšili vzťahy aj s HaZZ, keď sa okresným riaditeľom stal plk. Ing. Emil Moťovský. Dostali sme nové auto Iveco od bývalého ministra vnútra a od mesta novú výzbroj. V súčasnosti ministerstvo vnútra podporuje opäť dobrovoľných hasičov, podobne ako napríklad v Čechách, tak aby sa mohli efektívne zapojiť do záchranných prác, aj keď v mnohých mestách a obciach kde zbory zanikli je už neskoro. Dobrovoľníci sú vždy pripravení pomôcť spoluobčanom, bez nároku na odmenu a iné výhody, tak ako im to káže ich patrón sv. Florián.

 

Gabriel Guštafík predseda DHZ Pezinok v roku 1991-2013

 


Ohodnoťte článok: