Z histórie pezinského gymnázia

Január 2014 / Prečítané 1055 krát

   Súčasné pezinské gymnázium pri svojom zrode v roku 1953 malo názov Jedenásťročná stredná škola. Bývalé 8-ročné gymnáziá boli v tom roku zrušené. Tieto boli vtedy jediné, ktoré kvalifikovane pripravovali žiakov na vysoké školy. Boli však, boli iba vo väčších mestách a počet ich absolventov už nestačil pokryť požiadavky vysokých škôl. V roku 1953 boli preto namiesto nich zriadené JSŠ-ky a pribudli aj v mnohých menších mestách našej republiky. Aj v Pezinku takto vznikla stredná škola: JSŠ na Seneckej ulici. Neskôr sa premiestnila do novej školskej budovy na Fándlyho ulici.
   Ukázalo sa ale, že zvýšením kvantity nových stredných škôl sa pre nedostatok kvalifikovaných učiteľov znížila ich kvalita. Tento problém sa čiastočne vyriešil oddelením posledných troch ročníkov JSŠ do samostatnej školy so samostatným učiteľským zborom a vedením. Takto vznikli stredné všeobecnovzdelávacie školy, SVŠ-ky. Boli riadené krajskými úradmi, neskôr samotným ministerstvom školstva. Riaditeľkou SVŠ v Pezinku bola Marta Fraňová, ktorá postupne doplnila profesorský zbor kvalifikovanými pedagógmi.
   Vývoj vedy a techniky vo svete prinášal nové objavy a poznatky a 3 roky prípravy žiakov na vysoké školy bol nedostačujúci, preto pridaním štvrtého ročníka sa preorganizovali SVŠ na gymnáziá. Tak aj v našom meste vzniklo novodobé gymnázium v roku 1970.
   V tomto období, po previerkach v roku 1969 boli na niektorých gymnáziách dočasne poverení ich vedením noví riaditelia, väčšinou mladí členovia profesorského zboru školy. (Toto postihlo aj mňa). Potrebnú odbornú prípravu sme dostali v povinnom dvojročnom školení, ktoré organizoval Výskumný ústav pedagogický v Bratislave. Až po jeho absolvovaní záverečnou prácou a skúškami sme boli za riaditeľov menovaní. Tejto skutočnosti tu venujem preto týchto pár viet, lebo riadeniu škôl, metódam kontroly a vzdelávaniu pedagógov venovalo v tom období Ministerstvo školstva SR potrebnú pozornosť, najmä keď išlo o žiadané zmeny v sústave škôl. V našom prípade o modernizáciu vyučovania na gymnáziách. Neboli to zmeny revolučné, unáhlené, ale pripravené tak, ako si to odbornosť v riadení škôl a vyučovacieho procesu vôbec vyžaduje.
   V nových gymnáziách bolo treba zmodernizovať obsah aj metódy vyučovania. Pridanie štvtého ročníka umožnilo rozšíriť osnovy predmetov o ďalšie témy, o nové vedecké poznatky. V 80. rokoch sa dôraz kládol na prírodovedné predmety a matematiku ako prípravu na vysoké školy technického a prírodovedného smeru k čomu patrilo aj vyučovanie cudzích jazykov. Cieľom gymnázií bolo dosiahnuť 80% prihlásených a doporučených maturantov na vysoké školy. Tento cieľ sme na pezinskom gymnáziu v rokoch 1970-90 rešpektovali a darilo sa nám ho plniť.
   Obsahová prestavba vtedajších gymnázií si vyžiadala čas a organizovanú pomoc pre učiteľov od Krajských pedagogických ústavov a vedení škôl. To boli vtedy úlohy každého dňa! Učitelia pezinského gymnázia sa ich ujali iniciatívne, lebo boli pre nich lákavé aj podnetné. Vďaka ich prístupu k týmto požiadavkám a aj ich vzájomnej spolupráci sa pezinské gymnázium dostalo už koncom sedemdesiatych rokov a tak aj v osemdesiatych na žiadanú úroveň aj popredné miesto vo vtedajšom Západoslovenskom kraji. Dôkazom boli aj mnohí úspešní jeho absolventi. V rokoch 1970-1990 ich bolo 1250.
   Gymnáziu v Pezinku už priestory jemu vydelené na Fádlyho ulici nestačili. Požiadali sme kompetentných mesta o niektorú z budov ZŠ. Namiesto viac vyhovujúcej budovy na Holubyho ulici sme dostali budovu na Seneckej ulici, kde bohužiaľ, nie sú miesta pre športoviská. Táto budova vyžadovala rekonštrukciu, ktorú bolo nutné zvládnuť za 2 prázdninové mesiace! Keďže stavebné podniky takúto objednávku ako celok neprijali, veľkú časť z nej sme boli nútení urobiť brigádnicky s rodičmi, žiakmi a učiteľmi! V júni 1986 sme budovu na Fándlyho ulici opustili a v septembri v tom roku sme začali vyučovať už v zrekonštruovanej budove na Seneckej ulici. Ďalšia rekonštrukcia prebiehala následne.
   Vývoj gymnázia v tendenciách, v ktorých začalo od svojho vzniku, pokračoval až do roku 1990, keď spoločensko-politické zmeny priniesli aj niektoré zmeny v prístupe k výchove a vzdelávaniu. Posilnilo sa vyučovanie cudzích jazykov, ale na úkor matematiky, fyziky, chémie, biológie, ktoré sú dôležitou súčasťou nielen prípravy na príslušné vysoké školy, ale aj súčasťou všeobecného vzdelania! Prílišná liberalizácia do škôl nepriniesla zvýšenie kvality výchovy a vzdelávania. Zdá sa, že takýto prístup aj v kontrole vedúcich školských pracovníkov a nimi tiež učiteľov míňa ciele.
   Gymnázium v Pezinku v poslednom období nadobudlo nielen pekný vzhľad zvonku, ale aj potrebné a účelné zmeny v interiéri. Želajme tejto, pre naše mesto významnej škole, aby v takto vytvorených materiálnych podmienkach mohla vždy dosahovať žiadané výchovno-vyučovacie výsledky.
K napísaniu tohto článku ma podnietili zborníky školy, ktoré boli zostavené j 50. a 60. výročiu Gymnázia v Pezinku. (Aj výstava k jeho 50.výročiu.) Autori akosi pozabudli na týchto 20 rokov rozvoja školy na toto obdobie stúpajúcej úrovne pezinského gymnázia v r.1970 - 1990 v súvislosti so stúpajúcou úrovňou gymnázií na Slovensku vôbec, tiež s podmienkami, ktoré boli na to vytvorené. Táto etapa trvala dosť dlho na to, aby bola zahodená na smetisko dejín, čo aj regionálnych! Veď vyšiel z nej veľký počet úspešných absolventov a gymnázium bolo v roku 1990 už plne obsahovo moderne prebudované a organizačne skonsolidované.

 

Eva Slováková, bývalá riaditeľka pezinského gymnázia

 


Ohodnoťte článok: