Odkaz imela

Január 2014 / Prečítané 878 krát

   Stalo sa zaužívaným zvykom, že každoročne svätíme Vianoce. Nech máme do vrecka hlboko alebo nás kvári neduh, tieto chvíle do nás vstúpia a zahrejú. V tomto duchu kupujeme nadbytok stravy, živé stromčeky, ale aj iné drobnosti, ktoré majú spríjemniť či navodiť sviatočnú pohodu. Medzi toľkým množstvom „drobností“ nájdeme aj imelo. I keď je to iba parazit živiaci sa z miazgy stromov, spríjemní atmosféru a ozelenie inak sivé prostredie. Obrad vešania imela v príbytkoch pochádza zo starého Anglicka. Stačí zavesiť halúzku, bozkať dievku, či vysloviť želanie. Kvôli tomuto krásnemu, i keď nie pôvodnému zvyku padajú stromy. Imelo rastie v korunách listnatých stromov a je veľmi obtiažne skrehnutými prstami a cez hustotu konárov sa k nemu predrať. Preto ľudia neváhajú a kvôli zopár zeleným vetvičkám stínajú celé stromy. Tento obyčaj, podobne ako svätenie Vianoc sa koná každoročne. Hrubé kmene praskajú pod tlakom píl, dlhé životy stromov hynú v jedinom momente. Stačí zájsť pred obchodné centrá a produkt tohto zvyku nás bude lákať. Málokto však vie, aké nivočenie sa skrýva za úsmevom predávajúcich. Výrub sa ujal aj v našich končinách. Bol som už viackrát jeho očitým svedkom. Miesto sa nachádza hneď za humnami Cajle. Tento pľac nepatrí do lesnej správy, ale priamo k majetku KPL-ky. Nik však neprejavuje záujem, a tak pre pár vetvičiek imela umierajú stáročné stromy. Možno by bolo lepšie zájsť priamo pod živé koruny lesa a nechať sa tam objať, vtisnúť bozk či vysloviť prianie. Môže sa stať, že o pár rokov už nebude kam chodiť a namiesto imela pribudne na stole len ďalšia umelá napodobenia.

 

Henrich H. Hujbert

 


Ohodnoťte článok: