Bienále plastiky malého formátu Pezinok 2013

November 2013 / Prečítané 916 krát

Verona Prokopová: Do tmy Sadra, akryl 2013   Bienále plastiky malého formátu Pezinok začalo písať svoju históriu v r. 2007. Pod odbornou garanciou prof. Jozefa Jankoviča, akad. soch. a kurátorky Ľuby Belohradskej. Prvý ročník mal podtitul Fakty – Artefakty a výstava bola výberom prác dvoch generácií absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Akadémie umení v Banskej Bystrici a Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach po roku 1989. Expozícia mala retrospektívny charakter, ponúkla všeobecný prehľad toho, čo urobili za posledných päť rokov. Po vynútenej prestávke v roku 2009 mal 2. ročník v roku 2011 podtitul Paralely/Posuny – Klasika/Experiment. Výber autorov bol – v porovnaní s 1. ročníkom, podstatne zúžený. Vystavovali síce absolventi vysokých umeleckých škôl po roku 1989, avšak iba tí, ktorí zostali na tomto poli aktívni a výber diel bol ovplyvnený aj rokom ich vzniku. V snahe zabrániť opakovaniu boli prezentované hlavne diela, ktoré vznikli po roku 2007. Pokiaľ úvodnému ročníku dominovali plastiky z bronzu a kameňa, do ďalšieho prenikli aj tzv. „pracovné“ materiály ako sádra, epoxid, plasty, vystavená bola aj voľná keramická tvorba alebo objekt typu ready – made.
   V podobnom duchu sa nesie aj aktuálny ročník. Prizvali sme (ne)sochárov, ktorí sa posledné 2 roky (prípadne dlhšie) zaoberajú malými formami skulptúry a výstavu sme rozšírili aj o viacerých hostí z krajín V4. Zámerom je predstaviť autorov mladšej a strednej generácie, odlišné autorské pohľady na sochu – malý formát, vystaviť nové diela. Vystavené plastiky, objekty a komorné reliéfy odkrývajú alebo načrtávajú aktuálne príbehy – témy, vyzývajú diváka, aby ich vystopoval. Tieto aspekty využije aj program DETI NA VÝSTAVE, poskytujúci asistované prehliadky pre deti podľa vekových kategórií. Z týchto dôvodov (ako aj z hľadiska priestorových možností) sa výstava stala selektívnou. Odráža však prednosti aj rezervy našich výtvarníkov, v tomto prípade konfrontovaných s „klasickou“ tvorbou generačne príbuzných autorov z okolitých krajín.

 

Roman Popelár


Ohodnoťte článok: