Príjemné čítanie na lekársky predpis

November 2013 / Prečítané 1502 krát

   Peter Krištúfek sa už desaťročia venuje pľúcnemu lekárstvu. S priaznivým výsledkom otestoval svoje manažérske schopnosti v kresle riaditeľa nemocnice aj ako prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti, kde dnes pôsobí. Blízke mu je však aj spisovateľské remeslo. V týchto dňoch oslovuje čitateľskú obec svojou knihou Recepty na prežitie, v ktorej poskytuje cenné postrehy a rady nielen z oblasti medicíny.

l Aký je váš vzťah k Pezinku?
   Prežil som tu celé detstvo. Potom som išiel do škôl, na chemickú priemyslovku a na medicínu do Prahy, ale vždy som sa do Pezinka rád vracal. Je to krásne vinohradnícke mesto, nemá v strede mesta paneláky ako mnohé iné a zachováva si svoje čaro. Oceňujem, že aktívne žije aj po umeleckej stránke. Akurát cestovanie v zápche je niekedy stresujúce. Ako každý správny Pezinčan mám rád aj víno, najmä červené a ružové.

l Čo vás podnietilo k štúdiu medicíny? Išlo o klasický detský sen stať sa lekárom?
  
Vyrastal som v lekárskej rodine. Otec bol obvodný lekár a mama röntgenová laborantka, takže o pacientoch a zdravotníctve sa doma hovorilo veľmi často. Zohralo to zvláštnu rolu aj pri mojich prijímacích pohovoroch na medicínu. Tu, v Bratislave, mi napísali, že som pohovor úspešne absolvoval, ale z kádrových dôvodov ma nemôžu prijať. Otcovi potom odkázali, vraj lekárske rody nemôžu podporovať. Bolo to v roku 1963 a ešte doznieval duch päťdesiatych rokov. Naopak, v Prahe na Karlovej univerzite sa im zdalo, že je dobré, ak som už vďaka rodičom „pričuchol“ k medicíne. Vďaka bohu som nakoniec vyštudoval tam.

l Prečo ste sa rozhodli práve pre pneumológiu?
  
Pľúcne sa mi vždy páčilo a nielen preto, že ženy majú veľmi pekné „predpľúcie“ (smiech). Dýchanie je jedna z troch najdôležitejších vitálnych funkcií spolu s činnosťou srdca a s funkciou mozgu, ale tú niektorí ľudia zrejme nepotrebujú (smiech). V Podunajských Biskupiciach bol ústav, ktorý sa týmto ochoreniam venoval a jeho zakladateľ a dlhoročný riaditeľ profesor Virsík ma prijal. Keďže som mal chemickú priemyslovku, „strčil“ ma hneď na funkčnú diagnostiku, čo znamená vyšetrovanie pacientov prístrojmi – spirometria, krvné plyny a podobne. Prístrojová medicína mi nesmierne vyhovovala, pretože som exaktný typ a mám rád presnosť.

l Ako ste sa dostali k písaniu?
  
Od detstva som rád písal, takisto som veľmi veľa čítal. Keď ma bývalý minister zdravotníctva Zajac z osobnej pomsty odvolal z vedenia Podunajských Biskupíc, stal som sa predsedom Slovenskej lekárskej spoločnosti, kde som už predtým pôsobil ako vedecký sekretár. Časopis Medicínsky monitor, ktorý sme vydávali, potreboval úvodníky na svoju titulnú stranu, a tak som ich začal písať. Nazbieralo sa ich už 86, keďže monitor vychádza sedemnásť rokov. Najskôr som sa v príhovoroch venoval lekárskym témam, ale neskôr som ich okruh rozšíril, pretože aj lekári žijú svoj normálny život mimo medicíny. Kniha Recepty na prežitie teda predstavuje súbor týchto úvodníkov.

l Ako lekár i spisovateľ v jednej osobe poskytujete čitateľom cenné rady, a to nielen z oblasti životosprávy. Myslíte, že si nechajú poradiť? A nechávajú si poradiť vaši pacienti, ktorých liečite ako lekár?
   Lekár má byť pre pacienta aj poradcom a tútorom. Mal by naňho pôsobiť tak, aby začal premýšľať a spolupracovať. Nestačí predpísať lieky. Sú choroby ako astma alebo cukrovka, kde je pre liečbu nevyhnutné partnerstvo. Pre diabetika je napríklad tragédiou už len zmena času zo zimného na letný a naopak. Lekár musí vedieť pacienta poučiť a pokiaľ nie je osobnosť, potom je aj liečba polovičatá.

l Čo je najväčší problém nášho životného štýlu? Žijeme zdravšie než kedysi?
  
Životné prostredie je možno zdravšie. Akurát to pezinské nám komplikuje skládka a keby sa robila komplexnejšia štúdia, tak sa určite exaktne dokáže, do akej miery ohrozuje zdravie ľudí vo svojom okolí. Slováci sú už takí, najskôr sa búria a potom prestanú, preto sa mi páči boj Pezinčanov a menovite Zuzany Čaputovej proti skládke. Je paradox, že autori tohto „projektu“ jeho splodiny nemusia dýchať. Teda dnešné časy nám nekazí ani tak zdevastované životné prostredie, ako skôr zdevastovaná morálka. Medziľudské vzťahy sa výrazne zhoršili. Panuje nedôvera z toho, že nastalo bezprávie, že sa neviete dovolať pravdy a že máme nevymožiteľnosť práva. Každý nadáva na to, ako je málo peňazí na cesty, zdravotníctvo, služby, no na druhej strane sa mnohí obohacujú. Pretrváva skepsa a občanom sa nechce ísť voliť, čomu sa veľmi nečudujem. O to vzácnejší sú ľudia, ktorí sú skutočne za niečo zapálení. Jedným z nich je docent Jozef Hašto, ktorého som stretol na kongrese psychoterapeutov a ktorý liečil napadnutú Hedvigu Malinovú. Spolu s jej právnikom sa usilovali, aby sa prípad vyšetril a za to, že sa angažoval v tejto kauze, ho ešte aj odvolali z funkcie na klinike, kde pôsobil. Ďalším obdivuhodným nadšencom je psychológ, profesor Andrej Heretik. Skvelých a charakterných ľudí je dosť, ale trochu málo ich je počuť, preto je okolo nás toľko zla.

l Vaša diagnóza zlej spoločenskej klímy neznie veľmi veselo. Akú liečbu by ste naordinovali?
  
Možno to nie je celkom exaktná rada, ale jediná možnosť je začať od seba. Začať žiť zdravo a všímať si nepriaznivé vplyvy na náš život, nebyť ľahostajný voči tomu, čo nás obklopuje a čo sa okolo nás deje. Aj lekári by mali začať od seba. Len drobný príklad: Udivuje ma, keď vidím niektorých tučných a prefajčených kolegov, ako kážu o životospráve.

l Takže na záver trochu optimistickejšia téma: Aký medicínsky účinok má červené víno?
  
Víno obsahuje resveratrol a ten zabraňuje zhoršovaniu arteriosklerózy, teda usádzaniu tukov v cievach. Svoje robí aj zdravá strava, ktorá cievy nepoškodzuje, takisto je zdravšie jesť radšej častejšie a v menších dávkach. A zapíjať to červeným vínkom. Večer je to najlepšia medicína a tu, vo vinárskej oblasti, na to máme aj skvelé dispozície. A potom je dôležité, aby sme mali život bez stresov.

l K zlepšeniu nálady čitateľov nepochybne prispeje aj vaša kniha. Aké na ňu máte ohlasy?
  
Už keď som písal úvodníky do Monitoru som mal priebežne pozitívne odozvy. A aj na knihu mám dobré reakcie, nielen od lekárov a zdravotníkov. Pýtali sa ma, či nenapíšem ďalšie recepty. A odpoveď znie – áno. Už ich mám dokonca pripravené. Takže budú nasledovať Recepty na vyžitie a Recepty na dožitie.

   Prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.: Pľúcny lekár a dlhoročný riaditeľ Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach, prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vo vydavateľstve Príroda vydal zbierku svojich úvodníkov pod názvom Recepty na prežitie. Jeho syn Peter Krištúfek je spisovateľ a scenárista.

 

(kam)

 


Ohodnoťte článok: