„Panelka“ v plnej prevádzke

August 2013 / Prečítané 1049 krát

   V predošlých dvoch číslach Pezinčana sme zverejnili dve časti z väčšieho článku venovaného histórii ZŠ na Fándlyho ul. pezinčanom známej ako „Panelka“. Posledná časť článku je venovaná obdobiu 60. a 70. rokov.
   Nový školský rok 1965/66 (novou zástupkyňou bola Anna Chytrová – Krupanová) sa začal načas s počtom 913 žiakov a 35 učiteľov. Rekonštrukcia ústredného kúrenia sa robila pri plnej prevádzke vyučovacieho procesu.Tak sme pretrpeli aj októbrové studené počasie. Náklady na rekonštrukciu kúrenia predstavovali čiastku 150 000 Kčs. Po kúrenároch ihneď nastúpili maliari, ktorí tiež za plnej prevádzky školy ukončili práce v decembri. Súčasne opravili závadné železné rámy okien, cez ktoré predtým pofukoval vietor, čo predstavovalo sumu 45 000 Kčs. Cez okná však tieklo ďalej. Príčinou boli zle odvedené alebo chýbajúce klampiarske práce. Ešte do konca decembra sa vytesnili drevené okná na chodbách a učebniach a spoje medzi panelmi. Hneď na jar sa opravila aj strecha školy. (200 000 Kčs)
   Možno pochvalne konštatovať, že MsNV a ONV boli skutočne nápomocní. Nebudem spomínať výchovno-vzdelávacie úspechy školy, aj keď pravdou je, že naša škola mala vždy najväčší počet prihlásených detí na náboženstvo. Boli sme prvou školou v okrese, kde sa popri ruskom jazyku vyučoval v rámci nepovinných predmetov aj jazyk nemecký a neskôr aj francúzsky.
   Aj keď ešte za čias JSŠ bola zo strany ulíc Fándlyho a Obrancov mieru vybudovaná pekná zeleň, vnútornú časť dvora nebolo možné využívať, pretože sa stala skladiskom uhlia nielen pre školu, ale aj pre MsNV, Domovú správu a Komunálny podnik služieb. Nakoniec sme dosiahli to, že skládka uhlia sa zrušila. (Škoda, veď pol „pažite“ si „lacným uhlím“ prikurovalo.) Pristúpilo sa k plynofikácii školy a školskej jedálne. Vďaka finančnému odboru ONV (pán Martin Starna) boli všetky kotolne ZDŠ vtedajšieho okresu plynofikované. Veľmi pomohol aj „bývalý rodič“ Ing. Michal Minich – vedúci plánovacieho odboru KNV, ktorý nám výstavbu telocvične zaradil do plánu výstavby. A tak sa od 10. 3. 1969 nemuselo cvičiť na chodbách a vo vestibule školy. Telocvičňu využívala ZDŠ aj SVŠ. Je len samozrejmé, že záujemcov bolo viac. Nie všetkým sa dalo vyhovieť.
   Pálčivá bola otázka umiestnenia detí v družine. Opäť sme našli pochopenie najmä u predsedu MsNV (Ing. Štefan Lovič), ktorý presadil výstavbu školskej družiny v rámci „ akcie Z “ . Školská družina sa stavala brigádnicky z tehlových panelov. Výstavbu umožnilo najmä to, že sa podarilo vedúcej školskej družiny pani Viole Krausovej získať „ ministerský poukaz “ na nákup 100q cementu. Na výstavbe odpracovalo veľa rodičov bezplatne množstvo brigádnickych hodín. Školská družina bola daná do prevádzky v roku 1976.
   Žiaci SVŠ (neskôr gymnázia) spolu s učiteľom Leopoldom Benkovským vybudovali antukové hádzanárske a volejbalové ihrisko. Učitelia ZDŠ, rodičia a žiaci SVŠ v rámci svojho osobného voľna, za výdatnej pomoci vedenia ČSAD v Pezinku vybudovali dve basketbalové asfaltové ihriská.

Ešte niekoľko faktov na záver:
- V roku 1973 sa „panelová škola“ stala „bázovou školou“, to znamená, že zabezpečovala padagogické poradenstvo pre školy celej spádovej oblasti (Pezinok, Grinava, Svätý Jur,Limbach, Viničné, Slovenský Grob)
- Od 1. 9. 1975 po odchode zástupcu školy Martina Kováča sa stala zástupkyňou Dagmar Soboličová
- V roku 1977 bola v kotolni školy vykonaná rekonštrukcia vyhrievacích telies
- V roku 1978 bola vykonaná rekonštrukcia elektroinštalácie školskej jedálne

Na záver by som chcel povedať iba toľko:

   Spolupráca ZDŠ a SVŠ bola vždy dobrá (aj po zmene vedenia SVŠ). Vždy sme sa snažili byť jeden druhému nápomocní.
   V kolektíve učiteľského zboru boli kvalifikovaní, obetaví pracovníci, na ktorých sa dalo vždy spoľahnúť. To isté platilo aj o zamestnancoch, ktorí sa podieľali na prevádzke a údržbe budovy školy, školskej jedálne a školskej družiny.
   Po ukončení svojej aktívnej práce 30. 6. 1979 som sa vždy zaujímal o výsledky práce „panelky“ . Tešili ma úspechy a dobré výsledky žiakov školy ako i úspechy pedagogického zboru. Napriek ťažkostiam a problémom, ktoré boli vždy spojené s učiteľským povolaním, bolo mi cťou pôsobiť v takom vynikajúcom kolektíve pedagógov a zamestnancov školy, aký vždy na „panelke“ bol.
   Potešia ma aj nespočetné pristavenia sa mojich bývalých žiakov, ktorí sa mi prihovoria, ktorých veľakrát už ani neviem spoznať. Je milá ich snaha sa mi pripomenúť, keď spomínali s kým sedeli, kto ich učil, prípadne čo v škole vyviedli. Stáva sa, že ani ich úprimná snaha pomôcť nestačí.Veď za mojej učiteľskej pôsobnosti (44 rokov) sa vystriedali minimálne tri generácie žiakov. Ťažko si predstaviť, aký počet žiakov to vlastne bol.

 

Ján Bodo

 


Ohodnoťte článok: