Studené letá vymizli, teplých pribúda

August 2013 / Prečítané 1031 krát

   Padne štyridsiatka? Nepadne? Tohtoročné horúčavy síce napokon nepresiahli hodnotu rekordu z 20. júla 2007, kedy v Hurbanove namerali až 40,3 stupňa, riadne však potrápili ľudí aj prírodu. Klimatológ Pavel Matejovič z Pezinka tvrdí, že extrémy v počasí sú prejavom klimatickej zmeny a treba sa na ne pripraviť.

l Tohto roku nás koncom júla a v auguste trápili horúčavy. Na druhej strane na juhozápade Slovenska sa v lete vysoké teploty vyskytujú.  V čom teda boli tohtoročné teplá mimoriadne? Približovali sa horúčavám, ktoré si pamätáme z roku 1992 a 1994?

   Ak porovnáme tohtoročné horúčavy s tými, ktoré sa u nás vyskytujú od leta 1992, vlastne už ani mimoriadne neboli. V minulosti sa síce tiež vyskytovali veľmi teplé letá, a to nielen v dvadsiatom storočí. Napríklad na základe meteorologických pozorovaní z Viedne, kde sa počasie sleduje od roku 1775, sa v metropole Rakúsko-Uhorskej monarchie vyskytlo veľa teplých liet aj v rokoch 1775 až 1820. No spolu s teplými letami sa vyskytovali aj studené. Tak to bolo v podstate až do roku 1990. Teda ešte do osemdesiatych rokov 20. storočia boli letá, ktoré mali v porovnaní s dlhodobým priemerom zápornú teplotnú odchýlku. Studené letá boli napríklad v rokoch 1978, 1980 a 1984. V roku 1990 sa táto éra skončila, alebo presnejšie, začal sa celkom opačný trend, teda všetky letá odvtedy majú už iba kladnú teplotnú odchýlku od dlhodobého priemeru. V praxi to znamená, že sa už vyskytujú len normálne alebo teplé letá. A od roku 2000 mimoriadne teplých liet ešte pribudlo: tri najteplejšie letá od začiatku pozorovaní v Hurbanove (1871) sa vyskytli v rokoch 2003, 2007 a 2012. Tie svojou priemernou teplotou prekonali aj dovtedy najteplejšie letá 1992 a 1994.

l Tohtoročné leto je navyše veľmi suché. Vyskytli sa už podobne nízke zrážkové úhrny ako tohto roku v júli, resp. počas letného obdobia?

   Z hľadiska celkového úhrnu zrážok nebude toto leto zrejme patriť medzi najsuchšie. Treba však zohľadniť aj teplotu vzduchu, ktorá umocňuje výpar a vysušuje pôdu. Ak je napríklad v teplom polroku (apríl až september) o 1 °C teplejšie, malo by spadnúť o 100 mm zrážok viac ako je normálna hodnota. Napríklad v roku 1947, keď bolo povestné sucho, bolo leto asi 30. najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní. Počas spomenutého leta v Hurbanove namerali 114 mm zrážok. Počas leta 2003, ktoré bolo historicky najteplejšie, to bolo o niečo viac, presne 122 mm. Napriek tomu však leto 2003 bolo suchšie, pretože v porovnaní s rokom 1947 bolo oveľa teplejšie.

l Ako si vysvetľujete „zaručené predpovede“, napríklad z Francúzska, ktoré veštili, že toto leto bude studené?

   Takéto „zaručené predpovede“ sa vyskytujú takmer pred každým letom alebo zimou. Často „predpovedajú“, že nielen leto alebo zima budú najchladnejšie, ale napríklad aj veľmi skorý príchod doby ľadovej a pod. Takéto informácie však nevydávajú meteorológovia alebo klimatológovia, ale rôzne bulvárne médiá, ktoré si tým zvyšujú čítanosť alebo sledovanosť. Je to teda čisto komerčná záležitosť a so skutočnými prognózami to nemá nič spoločné. Navyše počasie povedzme na tri mesiace sa nedá predpovedať s takou presnosťou, aby sme mohli tvrdiť, či uvedené ročné obdobie bude najteplejšie alebo najchladnejšie za posledných 200 rokov. Dlhodobé sezónne prognózy sú veľmi približné, nerobia sa na jednotlivé dni a na praktické účely nemajú žiadne využitie, sú to skôr experimentálne predpovede.

l Hovoríte, že studené letá vymizli, zatiaľ čo teplých pribúda. Čo tento trend znamená? Dá sa považovať za prejav globálneho otepľovania?

   Je predpoklad, že tento trend bude pokračovať. Klimatológovia na základe klimatických scenárov už začiatkom 90. rokov 20. storočia predpokladali, že k takémuto vývoju príde. Ide aj o dôsledok klimatickej zmeny, spôsobenej spaľovaním fosílnych palív, najmä uhlia a ropy.
   Aj napriek tomu, že v súčasnosti už niekoľko rokov prežívame nižšiu aktivitu Slnka, horúce letá nevymizli, práve naopak.

l Už rok 2011 sa niesol v znamení sucha, začiatkom leta sme zaznamenali v časti Európy i u nás povodne, teraz opäť sucho... Máme si privykať na takéto extrémy?

  
Klimatická zmena sa okrem iného prejavuje zväčšovaním časovej a priestorovej nerovnomernosti v rozložení zrážok, čo v praxi znamená, že obdobia, keď veľa prší, sa striedajú s veľmi suchými periódami. Príkladom bol rok 2010, ktorý bol najvlhkejší od začiatku meteorologických pozorovaní. Po ňom prišiel veľmi suchý rok a na juhu Slovenska sa vyskytli pre zmenu lokality, kde bolo najmenej zrážok od začiatku pozorovaní. V lete sa okrem toho zväčšujú rozdiely v množstve zrážok aj medzi relatívne blízkymi lokalitami. Sú teda miesta, kde je relatívny dostatok vlahy, no v neďalekej lokalite, vzdialenej napríklad len 50 kilometrov, môžebyť sucho. Je to spôsobené najmä tým, že zrážky vypadávajú pri búrkach a tam, kde sa búrky nevyskytnú, sucho pretrváva.

l Existujú nezvratné dôkazy o tom, že sa s klímou niečo deje. Napriek tomu sa tomuto problému nevenuje dostatočná pozornosť, alebo ho dokonca popierajú politici či ľudia, ktorí sa profilujú ako ochrancovia životného prostredia. Ako si to vysvetliť?

   Fakt, že s klímou sa niečo deje, pripúšťajú už takmer všetci. Vedú sa len diskusie, do akej miery je zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou a do akej miery je dôsledkom prirodzenými faktorov. Bez ohľadu na tieto diskusie sa na zmenu klímy treba adaptovať. Na adaptačné opatrenia však treba vynaložiť značné finančné prostriedky napríklad aj budovaním vodných nádrží a systému závlah, ktoré by sa dali využívať v prípade sucha. Politici však majú často iné priority a peniaze dajú radšej na budovanie športových štadiónov. Tu pomôže len tlak verejnosti, aby politici svoje správanie zmenili a venovali svoju pozornosť riešeniu reálnych problémov.

l Čo na počasí fascinuje vás? Prečo ste sa rozhodli – ako literárny historik a humanitne orientovaný človek – venovať aj takejto vednej disciplíne?

  
Osobne sa dlhodobo venujem ako klimatológii, tak aj literárnej histórii. V oboch prípadoch sa pracuje s archívnym materiálom a ja osobne mám rád staré veci a rád sa prehrabávam v starých dokumentoch. Počasie a klíma vždy do značnej miery ovplyvňovali životy ľudí a ich stopy nachádzame ako v literatúre, tak aj v umení. Príkladom je napríklad holandská krajinomaľba, ale aj rôzne dobrodružné romány, ktoré sa často odohrávajú v nehostinných končinách, alebo tam burácajú všetky živly.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: