Z histórie „Panelky“

Júl 2013 / Prečítané 983 krát

   V minulom čísle Pezinčana sme uverejnili prvú časť článku o histórii „Panelky“ – základnej školy, ktorá ovplyvnila vaceré generácie súčasných Pezinčanov. Od „zrodu Panelky “ (v júnovom čísle) článok pokračuje v opise začiatkov výučby.

* * *
   V septembri po úmrtí riaditeľa J. Majlinga sa stala riaditeľkou pani Marta Fraňová. Popri organizovaní predagogickej činnosti, jej pribudla aj starosť s výstavbou školy. Termín dostavby školy stavbári neustále prekračovali. Menili sa „ investori “, menil sa stavebný dozor, čo bolo na škodu celej veci. Konečne stavba pokročila aj vďaka pomoci občanov (brigády rodičov a žiakov) a stavbári odovzdali do užívania časť budovy, a tak za skutočne veľmi nepriaznivého počasia sme sa zadným vchodom prebíjali do sprístupnenej časti budovy na slávnostný začiatok školského vyučovania.
   Po krátkej oslave sa začalo vyučovanie. Vtedy ešte neboli vybudované šatne. Aj keď nás prezývali „papučiari“, nič iné sa nedalo robiť, ako sa prezúvať. Aj tak upratovačky bolo treba poľutovať, lebo neustále čistenie bola ťažká práca. Na okolí školy totiž nebolo suchého chodníčka. Učitela boli nútení v nečase chodiť do školy v gumákoch.
   To, že dňa 7. 12. 1959 sme mali na škole návštevu delegátov spriatelených štátov, som nevedel. Asi tam boli popoludní, keď sa nevyučovalo. Vraj boli spokojní... Asi sa im páčila „ damfovica “ - parný stroj na pohon mláťačky - postavená pri budove, z ktorej horúca para zohrievala radiátory, aby sme v triedach nezmrzli.
   Prežili sme zimu, ale aj jar, keď slnko nemilosrdne pražilo do tried. Nebolo sa kde skryť, neboli ešte závesy.
   Konečne k 1. 9. 1960 stavbári odovzdali aj druhú časť budovy – ešte bez jedálne. Čoskoro sa začali objavovať skryté aj „ zakryté “ závady, najmä, keď sa 8. 10. 1961 dala do prevádzky školská jedáleň. Riaditeľstvo školy neustále žiadalo investora i dodávateľa, aby nedostatky odstránili (vadná kanalizácia, nekvalitné izolácie, netesné okná). Pri silnejších dažďoch voda tiekla z okien i z panelov do chodieb, ba dokonca sa vracala cez umývadlá a záchodové misy na chodby. Príčinou bolo, že odpadové rúry neboli pripojené na hlavné kanalizačné potrubie. V priebehu dvoch rokov sa prejavili i nedostatky centrálneho vykurovania. Najmä v koncových triedach na poschodí žiaci priam mrzli a museli byť na vyučovaní oblečení v kabátoch. Najprv si to odnášali kuriči, no neskôr sa po expertíze ukázalo, že potrubie, uložené v podzemných šachtách, nebolo izolované a bolo zasypané iba škvárou, čo ešte urýchlilo aj koróziu potrubia a teplo sa strácalo v zemi. Teplo sa strácalo aj cez nekvalitné okná - ba dokonca niektoré okná v oceľových rámoch sa nedali zavrieť a nebol k nim dostatočný prístup.
   Napriek všetkému snaha vedenia školy - riaditeľky Marty Fraňovej, zástupcov Martina Kováča a Michala Kolárika a samotných vyučujúcich bola skutočne príkladná. Dosahovali sa dobré výsledky. Vedomosti žiakov boli na patričnej úrovni. Dôkazom toho bola aj vysoká úspešnosť absolventov pri prijímaní na stredné a vysoké školy.
   Nezaostalo sa ani pri organizovaní rôznych krúžkov. Divadelný krúžok sa predstavil úspešným uvedením hry „Radúz a Mahuliena“. Obľubu u detí mal aj bábkarský krúžok.
   Pozoruhodné boli aj športové úspechy, napriek tomu, že sa cvičilo na chodbách a vo vestibule školy, čiastočne aj na blízkom futbalovom ihrisku. Škola zápasila s nedostatkom učebných pomôcok. To, čo sa doviezlo z Gymnázia vo Svätom Jure, bolo úplne nedostačujúce. V školskom roku 1964/65 školu navštevoval rekordný počet - 1310 žiakov. (1107 žiakov ZDŠ a 203 žiakov SVŠ. Záver školského roku bol pre väčšinu učiteľov prekvapením. Bolo nutné v zmysle Zákona číslo 186/1960 Zb. uskutočniť reorganizáci školy. Podľa rozhodnutia ministerstva školstva v školskom roku 1965/66 bola prevedená delimitácia SVŠ od ZDŠ. Pre potreby SVŠ bolo pridelených 11 učební a kabinety. Pre ZDŠ ostalo 17 učební a jeden kabinet, ktorý slúžil ako sklad učebníc a pomôcok pre žiakov. Keďže ZDŠ mala spolu 27 tried, muselo sa prikročiť k dvojsmennému vyučovaniu. Päť tried (čo bolo 170 žiakov) bolo preložených aj s triednymi učiteľmi na ZDŠ Halubyho ul. v Pezinku.
   Riaditeľkou SVŠ ostal Marta Fraňová a jej zástupcom Jozef Riman (neskoršie Magdaléna Steinerová). Na ZDŠ zostal zástupcom Martin Kováč. Nového riaditeľa ZDŠ poverili vedením školy až 1. 8. 1965.
   Už na delimitačnej komisii bol schválený plán rekonštrukcie ústredného kúrenia, ktoré sa zaviazal Okresný stavebný podnik ukončiť do 15. 10. 1965. Podmienkou prijatia zákazky bolo, že škola pomôže zabezpečiť v Armatúrke Myjava niektoré nedostatkové súčiastky. Riaditeľstvu ZDŠ pripadla aj hospodárska stránka SVŠ, ktorá bola vlastne v podnájme. Nový riaditeľ školy Ján Bodo prikročil hneď k prípravným prácam, aby bolo možné čo najskôr začať rekonštrukciu. Navyše bolo potrebné odstrániť provizórne ubytovacie zariadenie po 130 občanov zo zaplavenej oblasti južného Slovenska, ktorí boli dočasne ubytovaní v priestoroch školy.

 

Ján Bodo


Ohodnoťte článok: