Z histórie „Panelky“

Jún 2013 / Prečítané 1908 krát

Pred položením základného kameňa.

   Keď si zalistujeme v dejinách o organizácií školstva v našom meste, snaha získať pre Pezinok školy vyššieho typu naráža na nedostatok vyučovacích priestorov. Situáciu sťažil Výnos Ministerstva školstva č. 308/1940, ktorým bolo rozhodnuté štátne ľudové školy zmeniť na cirkevné. Tak sa stalo, že v Pezinku vznikla ľudová škola rímsko-katolícka, evanjelická a obecná škola. Každá mala samostatné riaditeľstvo. Všetky tri boli umiestnené v pomerne schátralej budove „ bývalej “ štátnej školy, do ktorej školská správa od roku 1920 nič neinvestovala. Zlá situácia sa ešte zhoršila tým, že nemecká menšina dosiahla, že nadriadené školské úrady jej dovolili zriadiť v Pezinku samostatnú Obvodovú nemeckú meštiansku školu pre Pezinok, Modru, Grinavu a Limbach. Táto škola bola umiestnená v máji 1942 v bývalej Palugyayovej kúrii na Štefánikovej ulici.
   Po skončení druhej svetovej vojny nádej získať ďalšie nové priestory pre školstvo rýchlo pohasla. Budovu bývalej nemeckej školy, ktorá bola zničená, dostali do užívania Západoslovenské tehelne Pezinok, ktoré tu postupne zriadili stredné odborné učilište.
   Riaditeľ meštianskej školy Karol Gavora pre stúpajúci počet žiakov v roku 1947 hľadal a našiel dočasné východisko tak, že zrušil riaditeľňu, zborovňu a šatňu pred telocvičňou a tieto priestory využil pre triedy s menším počtom žiakov. Do pôvodných 11 učební umestnil až po 56 žiakov. Jeden úzky kabinet slúžil ako zborovňa, druhý ako riaditeľňa. V roku 1949 pri ďalšej školskej reforme sa škola meštianska premenovala na „strednú školu“ a počet žiakov sa opäť zvýšil, pretože žiaci 1. - 4. ročníkov osemročných gymnázií boli preradení na stredné (meštianske) školy. Riaditeľstvo školy vyriešilo situáciu tak, že získalo dve miestnosti v budove kina (terajší kresťanský dom – Orlovňa). Umestnili tu žiakov-chlapcov 3. a 4. triedy. Našťastie chlapci boli disciplinovaní, nič sa nestalo, Iba s potešením pozerali cez okná, ako vyučujúci po blate, často v nečase uháňajú cez Potočnú ulicu, aby načas prišli na vyučovanie či už do „Orlovne“, alebo späť do meštianky.
   Nový riaditeľ školy Ján Majling zaviedol v roku 1950 úplnú dvojzmennosť. Tak isto ako jeho predchodca, ani on nenašiel podporu vyšších orgánov presadiť zaradenie výstavby novej školskej budovy do investičného plánu. Nádej na zlepšenie svitla, keď Pezinok získal v roku 1953 Jedenásťročnú strednú školu (JSŠ) úplnú strednú všeobenovzdlávaciu školu. Jej prvým riaditeľom bol Ján Majling, zástupcom Martin Kováč. Škola mala 15 tried s počtom 568 žiakov. Pomocné učebne sa však naďalej využívali. Zo Svätého Jura, po zrušení tamojšieho gymnázia, pribudli na JSŠ ďalšie kompletné tri ročníky. Hrozba trojzmennosti opäť strašila. MsNV nemal potvrdené peniaze na výstavbu školy a chýbali aj peniaze na vypracovanie projektu. Do vyjednávania sa zapojilo ZRPŠ školy a pomocou predčasnej pozvánky na položenie základného kameňa v novembri 1956, zaslanej mnohým vtedajším funkcionárom, sa urýchlilo schválenie výstavby dvadsaťtritriednej „ panelovej školy “ na Fándlyho ulici. Na slávnosti položenia základného kameňa sa zúčastnilo všetko žiactvo našich škôl. Neodradil nás ani pomerne hustý dážď a blato, ktorého v priestoroch „ pažite “ bolo vždy neúrekom. Nebolo iného východiska ako vykročiť a smelo stúpiť do blata. Hriala nás však myšlienka, že stavbári sľub „ po položení základov do troch mesiacov bude škola odovzdaná do užívania “ splnia. (Skutočnosť však bola iná. Namiesto 3 mesiacov trvala výstavba školy 3 roky.) Na jar 1957 si dali stavbári podmienku, aby MsNV urýchlene pripravil cestu k miestu stavby. MsNV navozil kamene, ktoré počas nedeľnej brigády obetaví brigádnici, občania, rodičia aj učitelia rozhrnuli a upravili tak, že cestu stačilo už len prevalcovať (ul. Obrancov mieru). Potom sa už len čakalo. Pokračovanie článku v ďalšom čísle Pezinčana.

 

Ján Bodo


Ohodnoťte článok: