Na začiatku bol Pezinok

Jún 2013 / Prečítané 1461 krát

   Keď začiatkom deväťdesiatych rokov bolo politickým tlakom reformných ekonómov celé odvetvie rudného baníctva odsúdené k zániku, zdalo sa, že to prejde mlčky a všetci sa budú radi obzerať na zalesnené haldy a odkaliská a príroda sa bude tešiť z neprítomnosti baníkov v svojich útrobách. Nestalo sa tak. Začala sa ozývať príroda. Banské vody vystúpili na ohľbne a vyrazili z portálov štôlní. Začali sa zosúvať poddolované územia, rúcať opustené objekty kedysi hrdých banských závodov, dávajúcich poživeň stovkám baníckych rodín pri každej bani. Vzácna symbióza baníkov a matky prírody, ktorá bola motorom rozvoja celého človečenstva, bola neočakávane prerušená.
   Niektorí z baníkov boli prinútení opustiť svoju prácu a našli si uplatnenie inde, niektorí odišli do dôchodku, no mnohí zostali bez práce. Vo viacerých oblastiach Slovenska vznikol nový fenomén – hladné doliny. Baníci, z podstaty svojej profesie zvyknutí postupovať spoločne v dobrom aj zlom, sa znovu začali stretávať pri obnove a údržbe diel a snahe o udržanie povedomia národa o tejto profesii. Začali vznikať aktívne skupiny bývalých spolupracovníkov, spolky a cechy. Ich silu a vôľu spoznala celá spoločnosť a s rešpektom sledovala vznik Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska a intenzívnejšej spolupráce banských miest a obcí Slovenska. Aktivita slovenských baníckych spolkov a cechov neunikla ani Združeniu európskych baníckych a hutníckych spolkov a jeho členovia prijali slovenských priateľov do svojho kolektívu. Dnes tak môžeme s hrdosťou konštatovať, že v Košiciach sa práve skončili 15. Európske dni baníkov a hutníkov 2013 a 6. stretnutie banských miest a obcí Slovenska.
   Organizáciou prvého a nezabudnuteľného stretnutia banských miest a obcí Slovenska bol poctený Pezinok práve preto, že na svoju banícku minulosť nikdy nezabudol. Nasledovali stretnutia v Handlovej (2009), v Spišskej Novej Vsi (2010), Rožňave (2011) a Banskej Štiavnici (2012). Stretnutie v Košiciach, spolu s podujatím Európske dni baníkov a hutníkov boli spojené aj s oslavami tohtoročného označenia Košíc za „hlavné mesto európskej kultúry“. Na akcii sa zúčastnilo vyše 1500 návštevníkov minimálne z ôsmich krajín Európy s baníckou a hutníckou tradíciou. Medzi nimi sa nestratila ani viac ako päťdesiatčlenná delegácia pezinských baníkov všetkých vekových kategórií – od vyslúžilých až po skupinu permoníkov v školskom veku. Dvom členom boli udelené čestné odznaky ministra hospodárstva SR „Za zachovanie tradícií“ – Petrovi Budajovi, ktorého život je od mladosti spojený s baníctvom. Keď ako 17-ročný začal pracovať v závode Rudné bane v Pezinku, a Viktorovi Kočnárovi, ktorý od r. 1968 začal ako baník pracovať na bani Důl 9. Kvetna a od r. 1971 prišiel do Rudných baní v Pezinku, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku a do ukončenia činnosti závodu. Obaja páni sú zakladajúcimi členmi Malokarpatského baníckeho spolku a jeho členovia im pri tejto príležitosti za všetko doteraz vykonané čo najsrdečnejšie ďakujú.
   A na začiatku bol Pezinok.


Ing. Rudolf Šembera, člen Malokarpatského, baníckeho spolku