Dve otázky primátorovi

Jún 2013 / Prečítané 1307 krát

   Primátora mesta Mgr. Olivera Solgu sme požiadali o odpoveď na tieto otázky:

l Poslanci na svojom riadnom zasadaní 27.6. budú schvaľovať aj záverečný účet mesta Pezinok za rok 2012. Je asi zbytočne pripomínať, že opäť, tak ako každý rok, predkladáte plusový výsledok hospodárenia. Súčasne je to viac ako 400 000 eur. Ako vnímate tento výsledok vy?

- Pozitívny výsledok iste každého poteší, najmä dnes, v ťažkých ekonomických časoch. Samozrejme si uvedomujem, že je mojou povinnosťou mesto nezadlžovať, zabezpečiť a zaplatiť všetky dôležité funkcie mesta a ešte aj získať peniaze na rozvoj. Mnohí hovoria o mojom konzervatívnom prístupe k financiám, nabádajú brať si viac úverov, viac investovať. Je sa držím zdravého sedliackeho rozumu, ktorý hovorí, že sa môžeme prikrývať len takou perinou akú máme. Opatrenia, ktoré sme doteraz urobili a robíme aj v súčasnosti smerujú práve k nezadlžovaniu mesta a „neprejedaniu“ mestského majetku. Rovnako ako predávame majetok aj nehnuteľnosti nakupujeme. Odmietame akýkoľvek luxus alebo zbytočnosti. Pre nás je dlhodobo dôležité aby sme mali peniaze na fungovanie a rekonštrukcie škôl a sociálnych zariadení. Trochu ma mrzí, že niektorí Pezinčania tieto pozitívne výsledky berú už ako samozrejmosť. Odporučil by som im viac porovnávať Pezinok s inými mestami a ich problémami, potom by si možno uvedomili, že sme na tom ešte stále veľmi dobre.

l Pán primátor, 15. júna ste sa zúčastnili ďalšej úspešnej brigády vo vinohradoch. Ako táto aktivita, ktorú mesto organizuje už štvrtý rok, vlastne vznikla? A prečo sa jej vy osobne pravidelne zúčastňujete?

- Brigád by som sa zúčastňoval aj keby som nebol primátor, pretože vždy som sa snažil urobiť niečo pre svoje mesto, alebo pre konkrétnych ľudí. Brigády vznikli v podstate veľmi jednoducho. Spolu s mojim priateľom Gabom Guštafíkom sme často obdivovali krásne vinohrady a čistú a upravenú krajinu u našich susedov v Rakúsku. Pýtali sme sa sami seba, ako je to možné, že tam vinohrady nie sú zdevastované a zarastené, ako je možné, že tam nikto nevyvezie odpad do vinohradu alebo do lesa a tiež tam, napríklad, nikto neukradne úrodu hrozna inému. Kládli sme si otázku, ako je to možné, že nám tak blízky Rakúšania, ale aj Moravania sa o svoju krajinu starajú oveľa lepšie a majú k nej neporovnateľne pozitívnejší vzťah ako u nás. Najľahšie by bolo všetko zvaliť na štyridsať rokov komunizmu, ktorý tu vládol do roku 1989. Ale v tom to asi tak úplne nie je. Odvtedy už totiž vyrástla minimálne jedna generácia, ktorá sa k svojmu okoliu správa rovnako macošsky ako tie predchádzajúce. Povedali sme si, že to tak nemôžeme nechať a keďže poznáme pár rovnakých „fanatikov“, rozhodli sme sa pred troma rokmi organizovať brigády, na ktorých čistíme melioračné kanály a potoky, odstraňujeme náletové dreviny a invazívne rastliny, čistíme studničky, chodníky a cesty, alebo natierame železné konštrukcie mostov pri potokoch. Mnohí nedokážu pochopiť, že to všetci robíme zadarmo a nezištne. V našej iniciatíve nám od začiatku najviac pomáha Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov a osobitne pani Oľga Bejdáková, ktorá sa stará o „ logistické “ zabezpečenie týchto podujatí. Som rád, že na naše podujatia, ktoré bývajú na jar a na jeseň chodí stále viac ľudí, ktorým záleží na tom, ako vyzerá naša krajina. Pridávajú sa stále ďalší a ďalší. Na ostatnej brigáde nám pomáhal napríklad aj prokurátor, pán docent Čentéš, poľovníci z PZ Podkarpatské pole a mnohí ďalší dobrovoľníci. Veľmi si ich pomoc vážim, pretože to je ten najsprávnejší prejav vzťahu k mestu a zdravý lokálpatriotizmus. Kus roboty urobený pre druhých je viac ako vysedávanie na diskusných fórach a negatívne očierňovanie všetkého, čo sa nám spoločne darí robiť. Ani jedného z tých, ako im ja hovorím, „travičov studní“, som ešte na brigáde nevidel.

 

(r)


Ohodnoťte článok: