Čo ty na to mozog môj?

Máj 2013 / Prečítané 1024 krát

Kedysi dávno chodil som v obleku a kravate,
 Dnes, dnes sa váľam po blate.
 Nevadí, cestou domov oprším,
 v garáži u sporáka usuším.
 „Čo ty na to, mozog môj? Haló...“ Neodpovedá.
 
 Kedysi dávno chodil som s elitou,
 dnes, dnes ma vozia sanitkou.
 Alebo sedím v krčme s chlapmi
 a preberáme témy, kto má väčšiu repu
 a aké máme zlé ženy.
 „Čo ty na to, mozog môj? Haló...“ Neodpovedá.
 
 Aj z práce ma vyhodili, že vraj popíjam,
 ale ja len trasenie rúk zakrývam.
 Aj vodičák mi zobrali, hoci som šiel pomaly,
 ešte im aj nadávam, že len absťák zaháňam.
 „Čo ty na to, mozog môj? Haló...“ Neodpovedá.
 
 Mával som aj svaly, tvrdé ako skaly,
 dnes som schudnutý, úbohý
 a o chvíľu možno aj nebohý.
 Čo sa to som mnou stalo, čo sa to so mnou deje?
 Čo už nemám nádeje?
 
 Čo ty na to, fľaška moja, kamarátka večná,
 tak povedz, kde je moja konečná?
 Čo??? V Pezinku na Cajle?
 A čo ti šije?
 Veď aj druhí pijú a dobre sa im žije.
 Čo sú to konzumenti? A ja som čí?
 Veď ťa konzumujem každý deň,
 hneď ráno utekám po prvý šenk.
 
 Už ťa nechcem, hodím ťa do trávy,
 Nech sa zasa z teba druhý otrávi.
 „Čo ty na to, mozog môj? Haló...“
 Ozvalo sa pár buniek, že som chorý, že sa mám liečiť.
 Čo ten môj mozog tára, idem sa teda opýtať svojho lekára.
 
 Koľko pijem? Tri, štyri.
 Koľkokrát denne? Tri, štyri.
 Práca? Nevládzem.
 Rodina? Nezaujíma.
 Ruky? Tŕŕŕŕ.
 
 Lekár dlho neváha, ihneď papier píše,
 už ma, brácho, vezie do pezinskej skrýše.
 „Čo ty na to, mozog môj?“ A mozog hovorí:
 „Neboj sa, nebudú ťa tam biť,
 iba ťa naučia, ako má opilec žiť.“


Ohodnoťte článok: