Odpoveď na otvorený list CFK, alebo prečo deti nemôžu hrať futbal

Apríl 2013 / Prečítané 905 krát

   Dostal som list od členov Cajlanského futbalového klubu. Od funkcionárov, hráčov i trénerov. Od tých, ktorí už desaťročia pracujú s mládežou, vychovávajú futbalistov, starajú sa o to, aby mladí ľudia športovali. Na liste by nebolo nič zvláštne, keby ho nepísali naštvaní, ale aj zúfalí členovia klubu. Naštvaní preto, že deti a mládež z Cajle, ale i zo sídliska Sever a vlastne z celého Pezinka nemôže už šesť rokov hrať futbal na multifunkčnom ihrisku s umelým trávnikom. A zúfalí sú preto, že v tomto štáte, ktorý ihrisko financoval, niet takej sily, ktorá by rozhodla v prospech mladých i starých futbalistov proti svojvôli jedinca. Dôvod je vcelku jednoduchý: obyvateľ vedľajšieho rodinného domu pán H., mimochodom už desať rokov s trvalým pobytom v Bratislave, sa rozhodol, že on ihrisko vedľa svojho domu nechce. A nie len to nové – multifunkčné, ale aj to veľké, ligové, ktoré je tu viac ako polstoročie.
   Poviete si, že to predsa nie je možné a iste existuje nejaká možnosť riešenia či dohody. Nie, neexistuje! Pán H. využíva a zneužíva všetky možnosti na oddialenie kolaudácie ihriska a jeho riadneho užívania. Robí to odvolaniami, dovolaniami, sťažnosťami, alebo aj napríklad tak ako nedávno, žiadosťami o meranie intenzity umelého osvetlenia, pričom, keď tam prišiel hygienik aj s celou delegáciou, jednoducho ho na svoj dvor nepustil. Ale sú aj horšie veci. Napríklad niekto na ihrisku pravidelne prerezáva siete, naposledy niekto vykopal na tréningovom ihrisku tridsať jám a zeminu nahádzal cez plot a dejú sa aj ďalšie podobné „náhody“. Na Cajle za tú dobu vyrástla už ďalšia generácia futbalistov, ktorí si na spomínanom ihrisku do lopty nekopli.
   Spolu s pisateľmi listu sa pýtam, či je táto situácia normálna? Je normálne, že ak vydá štátny orgán akékoľvek kladné rozhodnutie smerujúce ku kolaudácii ihriska, a teda jeho využitie na účel, pre ktorý bolo postavené, je toto rozhodnutie okamžite napadnuté a pozastavené odvolaním sa pána H.? V závere listu ma cajlanskí futbalisti prosia o pomoc. Žiaľ, ani ja ako primátor im pomôcť nedokážem. Dospelým sa už šesť rokov snažím vysvetliť, že byrokratická mašinéria povolení, paragrafov, odvolaní, posudkov a blokácií je krutou realitou nášho sveta, ktorá ide často aj proti oprávneným záujmom väčšiny, ako aj proti zdravému rozumu. Deťom ale nikto z nás nevysvetlí, že štát, ktorý dal peniaze a ľudia, ktorí z lásky k futbalu urobili kus roboty, nedokážu ovplyvniť ani zmeniť egoistické rozhodnutie jedného človeka, ktorý zmaril detský sen o futbale. Človeka, ktorý sa nedokáže pred nich postaviť a vysvetliť im, prečo on ihrisko nechce a prečo oni na ňom nemôžu hrať futbal už šesť dlhých rokov. Alebo dokáže? Ponúkam mu preto šancu na stránkach tohto časopisu uviesť dôvody, pre ktoré sa už 6 rokov odvoláva a blokuje tak kolaudáciu a možnosť hrať na tomto multifunkčnom ihrisku futbal.

 

Oliver Solga, primátor mesta Pezinok

 


Ohodnoťte článok: