Na vykopávkach je zaujímavý ich príbeh

Apríl 2013 / Prečítané 1121 krát

   Slovo „ vykopávka “ občas použijeme ako posmešné označenie starej ženy. A predsa môže byť vykopávka atraktívna, inšpirujúca, ba dokonca vzrušujúca. Svoje o tom vie Peter Wittgrúber z Mestského múzea v Pezinku, ktorý sa systematicky a neúnavne venuje odkrývaniu našej histórie.

l Čo vás osobne najviac priťahuje na vykopávkach?
   Ak sa niekedy hovorí, že historik by mal byť tak trochu spisovateľ, aby vedel vytvoriť príbeh, potom archeológ musí byť niekedy autorom sci-fi. Viac než samotné predmety, ktoré nachádzame, nás zaujíma informácia, ktorú prinášajú. Je to ako lúštenie krížovky. Jednotlivé predmety, ktoré nachádzame, jednotlivé miesta nálezov, dotvárajú mozaiku celého osídlenia a pri troche fantázie sa naozaj veľa dozvieme aj o ľuďoch, ktorí tu žili.

l Laika zrejme prekvapí, že sa v Pezinku dajú nájsť vykopávky spred niekoľkotisíc rokov.
   Najstaršie nálezy z okolia Pezinka siahajú do roku 5000 pred naším letopočtom, teda do obdobia neolitu. Najrozšírenejšia z obdobia praveku je však u nás badenská kultúra. Na území dnešného Slovenska sa z nej potom vyvinula takzvaná bolerázska skupina. Bola tu zrejme pomerne husto osídlená aglomerácia s niekoľkými osadami ale nie takými ako dnešné dediny. Išlo o skupiny možno piatich alebo siedmich nadzemných domov, ktoré stáli na koloch, keďže sme nenašli žiadne ich základy. Naši predkovia postavili konštrukciu z dreva, ktorú vyplnili slamou, potom hlinou a ďalším organickým materiálom. Zaujímavé je, že z tohto materiálu, takzvanej mazanice, sa dá okrem iného dobre určiť aj zloženie vtedajšej vegetácie.
ll O ktorú lokalitu konkrétne ide?
  
Zaujímavá archeologická lokalita Dlhé pole sa nachádza v Grinave, v blízkosti Slovenského Grobu. Zasahovali sem výbežky Šúrskeho jazera, ktoré tu bolo až do obdobia stredoveku a dnešná riečka Čierna voda bola najsevernejším ramenom Dunaja. Nad tým boli svahy hôr orientovaných na južnú stranu. Na týchto miernych vyvýšeninách sa naši predkovia usádzali, pretože sa tu cítili bezpečne, mali vďaka vode dobré spojenie a aj dostatok potravy. Zaujímavé je, že po spomínanej bolerázskej skupine na tomto mieste až dodnes žiadna iná civilizácia nebola. Preto sa v archeologických nálezoch z tohto obdobia dá dobre orientovať.
   Naopak, v náleziskách v Slovenskom Grobe sa dajú nájsť takmer všetky kultúry, ktoré na západnom Slovensku existovali.

l Archeologický výskum je často spojený s prebiehajúcou stavebnou činnosťou. Ako sa vôbec dajú skĺbiť dva takéto protichodné záujmy?
  
Sú výskumy, ktoré financujeme sami, ako je napríklad Grinava alebo lokalita Starý zámok. Potom existujú takzvané záchranné výskumy. Ide o miesta, kde je vzhľadom na blízkosť nálezísk predpísaný archeologický výskum v rámci stavebnej činnosti. Samozrejme sa to deje v súčinnosti s investorom. Panuje o tom trochu skreslená predstava, že archeológovia prídu a zastavia stavbu na niekoľko mesiacov. Preto s nami investori neradi komunikujú. V skutočnosti však chápeme ich situáciu a snažíme sa riešiť veci v predstihu. Samotný archeologický výskum nestojí veľa a pre investora sú určite nepríjemnejšie straty pri prestojoch.

l Stáva sa, že niekto natrafí na archeologický nález a zatají ho?
  
Bohužiaľ, stáva sa to často. Chlap, ktorý obsluhuje bager, má jasne stanovené, akým tempom má pracovať a často má od šéfov inštrukcie, že ak niečo nájde, nemá to radšej priznať.

l Sú ľudia, ktorí hľadajú archeologické nálezy na vlastnú päsť?
 
Sú dokonca organizovaní vykrádači takýchto lokalít, ktorí majú dobré vybavenie a často aj odborné vedomosti. Je to, žiaľ, veľmi dobrý biznis. Ale sú ľudia, ktorí nám veci aj prinesú a darujú nám ich.

l Spomeňme radšej nejaký pozitívny príklad, kedy bola spolupráca dobrá?
  
V Pezinku sme nenarazili na väčšie problémy. Príkladom dobrej spolupráce bol záchranný archeologický výskum, ktorý prebehol pri daňovom úrade. Investor mal pochopiteľne záujem, aby výskum prebehol čo najrýchlejšie. Podarilo sa ho stihnúť za šesť týždňov, skončil sa tri dni po vydaní stavebného povolenia. Jeho výsledky boli pre nás veľmi zaujímavé a budeme ich prezentovať na septembrovej výstave o urbanizme a vývoji Pezinka. Je predpoklad, že sme na tomto mieste našli zatiaľ najstaršiu stredovekú fázu osídlenia Pezinka.

l Čo vám prezradil chýbajúci kamienok mozaiky?
  
V prvej písomnej zmienke o Pezinku z roku 1280 sa spomína Terra Bozen, ale nevieme presne, či išlo o jednu dedinu alebo viacero osád. Výskum pri daňovom úrade naznačuje, že pôvodný Pezinok sa zrejme rozkladal pri starej ceste, ktorá viedla z Bratislavy do Trnavy a až neskôr sa posunul sem, bližšie ku kopcom. Ukazuje sa tiež, že naše mesto vzniklo spojením viacerých dedín do jedného celku, čomu zodpovedá aj atypická poloha našej najstaršej sakrálnej stavby – farského kostola, ktorý zrejme plnil funkciu centrálneho kostola pre niekoľko osád. Od prvej štvrtiny 15. storočia už vieme pomerne presne rekonštruovať osídlenie mesta.

l Ku ktorej vykopávke máte osobný vzťah?
  
Skôr špekulujem nad tým, čo by som ešte rád našiel.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: