Ľudové tradície si musíme chrániť

Apríl 2013 / Prečítané 806 krát

   Prišla jar. Taká nezvyčajná. S ňou i ľudové tradície. Sú túžbou po poznaní – údel a poslanie
nášho vnútra – životný pocit zdedený osud - večný návrat. Každý kto pracoval vo folklórnom súbore pochopí minulosť i súčasnosť.
   Vo svojom príspevku chcem zaspomínať na časy, keď som viedla detský tanečný súbor – Grinavanka. Pri pohľade na krásny veľkonočný strom ozdobený kraslicami na školskom dvore, sa mi rozbúšilo srdce. Začala som spomínať. Vybrala som album s fotografiami, kotré mi pripomínali prácu v súbore. Posielam vám fotografiu ako dôkaz. Predstavila som si deti v krojoch, vŕbový kríčok, ktorý niesli. Nazývalo sa to Letečko. Ľudia vychádzali z domovov a vešali na vŕbový kríčok kraslice, holubičky (ľudovo kršáky) a celou cestou po uliciach spievali: „Ženičky, babičky veselé, už vám to letečko neseme. Pekné, zelené, rozmarínové. Daj nám duša čistá, pre Ježiša Krista.“
   Bol to spev, v ktorom bolo počuť i spev čmeliaka, zvonce, rapkáče, flauty i fujary. Hreje ma pocit, že ľudové tradície v Grinave stále žijú. Ľuďom, ktorým záleží na ľudových tradíciách, patrí veľký obdiv a vďaka.
   Ľudové tradície sú minulosť i súčasnosť. Nezanikajú posledným tónom, obrazom, tancom. Sú všetkým, čo nosíme v srdci. Je to dedičstvo po krvi, po reči. Nemôžu zahynúť pokiaľ budú ľudia, ktorých budú tešiť, preto si ich zachovajme pre budúce pokolenia.

Ružena Šmahovská

 


Ohodnoťte článok: