Povesť o narodení dieťaťa

Marec 2013 / Prečítané 1732 krát

   Táto stará povesť z Grinavy sa vraj podľa ústneho podania starých ľudí naozaj udiala v 19. storočí a viaže sa k narodeniu dieťaťa a ku krstu. Na krste dieťaťa v tom čase nebola prítomná jeho matka ani otec, ale dieťa na krst niesli len krstní rodičia. Dieťa bolo prikryté vyšívanou dekou – pokrovcom. Pokrovec chlapca mal modré stužky, pokrovec dievčaťa zase ružové. Biele boli pre obe pohlavia. Krst sa konal v lete v žebračine (predsieni kostola), kde bola krstiteľnica. Pri príchode domov krstní rodičia hovorili: „Odniesli sme vám pohana a priniesli sme vám kresťana menom...“ Istý muž menom Pohan sa po krste svojho dieťaťa veľmi nahneval, že si mu ho dovolili premenovať. Jeho svokrovci mu museli vysvetliť, že ide o miestny zvyk. Na druhý deň po krste sa konala vádzka – úvod matky po pôrode. Úvod sa konal pred oltárom na schodoch, pretože matka so sviečkou obchádzala oltár.
   A teraz už samotná grinavská ľudová povesť: Mladí manželia túžili mať po sobáši deti. Po dvoch rokoch im konečne Pán Boh požehnal krásneho synčeka. Hneď v noci po narodení sa rozhodli, že pôjdu na faru, aby ho pokrstili a pochválili sa pánu farárovi, akého majú pekného chlapca. Keď ráno dieťa plakalo, otec pristúpil ku kolíske. Takmer omdlel, keď v kolíske uvidel akési netvorča. Veľmi sa tomu čudoval, veď pri kúpaní jasne videl, že to bolo pekné dieťa. Nešťastní manželia sa išli poradiť za pánom farárom. Pán farár však jasne povedal, že ho nemôže pokrstiť, lebo to nie je dieťa. Matke poradil, že vie, kedy chodia zlí duchovia na zem a vymieňajú deti. Poradil by jej, čo má robiť.
   Ženy vtedy začínali pečenie chleba už večer, kedy zamiesili do korýtka. Okolo polnoci ho vyváľali, aby bol ráno upečený, keď pôjdu do roboty. Keď už mala táto matka okolo polnoci chlieb nakysnutý v korýtku, zjavil sa v dome strašný človek, ktorý vyzeral ako čert. Najprv vošiel do izby ku kolíske a netvorčaťu sa prihovoril: „ Bratku, jak sa máš? “ Dieťa odpovedalo: „Zle, furt sa nado mnú modlá, kropá svacenou vodou, víš jaký sem už doránaný? Vezmi ma otáto domú.“ Starý čert nesúhlasil: „Zatád nemóžem, musíš tu byt.“ Potom čert vošiel do kuchyne a povedal žene: „Prines maslo, v peci zhaslo, z koryta klapoce.“ Žena od strachu omdlela a keď sa prebrala, utiekla do izby, kde ležal v posteli jej manžel. Schovala sa pod perinu k jeho nohám. Čert vošiel do izby a nechápavo hovoril: „Jedna hlava, dve rici, nemóžu sa zmerici.“ Vtedy kukučkové hodiny odbili polnoc a v izbe zostalo ticho. Muž sa zobudil a divil sa, prečo jeho žena leží v posteli naopak. Malé netvorča stále nepríjemne škrečalo. Nahnevaný muž povedal žene: „Prečo si neposlúchla pána farára? Už si mohla vedieť, čo sa stalo.“ Žena mu sľúbila že hneď ráno pôjde na faru.
   Tak sa aj stalo. Pán farár jej po uvážení povedal: „ Poslechni ma, dcéra moja. Včul je zber maku, vyber si deväť velkých makovíc, ale nechaj dlhé stonky. Pekne odrež čepičky, vysyp mak a nechaj prázdne makovice. Trajfus (trojnožka do pece) daj naprostred kuchyni a pod neho urob malý ohen (vtedy tvorila podlahu len udupaná zem). Daj tam malý hrnec s vodu a ty makovice zapichni kolem dokola do zemi do výšky hrnca. Ked bude mat už byt púlnoc, makovice napln vodu a zakry čepičkami. Drevo musíš podpálit, aby horelo.“ Žena už poslúchla radu pána farára a spoločne s mužom čakala, čo sa bude diať. Keď uderila dvanásta hodina, zjavil sa starý čert a opäť zašiel ku kolíske so slovami: „ Bratku, bratku, jak sa máš? Ty sa móžeš mat dobre. “ Odpoveď znela rovnako: „Zle sa mám, modlá sa, kropá ma svacenu vodu, ja tu asi zahynem.“ Ako čert pozeral do kolísky, otočil sa a zbadal trajfus s makovicami. Priblížil sa k nemu, obchádzal ho dookola, zdvíhal čapičky a pozeral do nich: „Čo sem, to sem, starý čert sem, ale v takých hrncoch varit ešte nevidel sem.“ Vrátil sa ku kolíske a dieťaťu povedal: „ Vyslobodím ta! “ Potom odišiel, stratil sa. Po chvíli sa opäť zjavil a držal čosi v mechu pod pazuchou. Obsah mecha vložil do kolísky a obsah kolísky do mecha a navždy zmizol. Odbila jedna hodina a manželia boli šťastní, že čert odišiel aj s dieťaťom: „Už móžeme íst kludne spat. Konečne zebrali to škrelavé preč.“ Uložili sa k spánku a spokojne spali. Čoskoro však muž zobudil ženu:
   „Vstávaj, v kolébke plače díta.“ Matka pribehla ku kolíske a neverila vlastným očiam: v kolíske
skutočne ležal ich vlastný krásny synček. Ráno bežali manželia na faru oznámiť, že poslúchali radu. Pán farár sa prišiel osobne pozrieť na dieťa: „Vidíte, to je váš syn, to je pekné díta, to móžeme okrscit.“ Na druhý deň odniesli syna na krst.
   V najbližšiu nedeľu pán farár v kázni vyhlásil, čo sa v dedine stalo a čo zažil. Preto poradil mladým ľuďom: „ Ak sa vám narodí díta, jak ho babica okúpe a povije, aby mu matka a otec, čo sú nablíž, dali na čelo krížik svacenou vodou a bozkali ho.
   Aby malo ochranu pred zlým.“ Odvtedy, keď sa narodilo dieťa, na povojníku boli položené pátričky až kým neprišli krstní rodičia s dieťaťom z krstu a opäť ho naň položili. Pátričky sa kládli na povojník vždy, keď ho niekto odkryl alebo keď dieťa prebaľovali.
   V Pezinku boli zvyky podobné ako Grinave. Po narodení dieťaťa pôrodná baba požičala rodičom krásne vyšívanú a plisovanú krstnú prikrývku, ktorou cestou na krst prikryli dieťa – celé, aj s hlavou, keď ho niesli krstní rodičia. V kostole bola súčasťou obradov krstu aj vádzka-úvod matky po pôrode do chrámu. Dieťa bolo uložené v kolíske, vaničke alebo v prútenom pracom koši. Niektoré deti spali na posteli s matkou. Šestonedieľku prichádzali navštevovať príbuzní, ktorí jej priniesli slepačiu alebo hovädziu polievku a bábovku. Známi jej prinášali zákusky.
   V Cajle po krstných obradoch priniesla krstná matka domov pokrstené dieťa. Pri dverách sa pozdravila: „Pochválen Pán Ježiš Kristus! Doniesli sme vám z pohana kresťana.“ Matka dieťaťa totiž nešla na krst, ale až na tzv. úvod – očisťovanie do kostola v niektorý robotný deň. Stála so sviečkou v ruke pod chórom s kňazom. Šesť týždňov matka nemohla opúšťať dom. K šestonedieľke chodili návštevy (ku „kútnici“), ktoré jej nosili jedlo: slepačiu polievku a koláče. Pôvodne nosili pekárenský rohlík s vybranou striedkou, naplnenou slivovým lekvárom, pričom celý rohlík bol poliaty teplým sladkým mliekom a posypaný mletými orechmi. Neskôr návštevy prinášali špicbuch, biskvit a vínne šodó.

 

Peter Sandtner

 


Ohodnoťte článok: