Deti sú naším zrkadlom

Marec 2013 / Prečítané 1250 krát

   Naše lesy, ulice a parky „krášli“ nespočetné množstvo výzdoby, ktorá je znakom dnešných čias: PET-fľaše, igelitky a ďalšie predmety zo všadeprítomných plastov. O to záslužnejšou myšlienkou je vývoj polymérov, ktoré sa rozložia podobne ako organický odpad. Priekopníkom projektu je Pavol Alexy, zástupca vedúceho Oddelenia plastov a kaučuku na Fakulte Chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, a tiež poslanec Mestského zastupiteľstva v Pezinku.

 

l S rozložiteľnými plastmi ste uspeli na Taiwane, kde ste získali v roku 2012 zlatú medailu na svetovej výstave patentov a vynálezov. Nakoľko je táto myšlienka nová a prevratná?
   Biorozložiteľným polymérom sa venuje pozornosť prakticky celý čas po druhej svetovej vojne, kedy sa začal aj boom polymérov. Vrecká, tašky a PET-fľaše sa začali používať v bežnom živote, a tým sa začal aj problém odpadov z predmetov krátkodobého použitia. Začali sa hromadiť na skládkach, neboli ochotné sa rozkladať, pretože sa vlastne vyrábali so zámerom, aby boli odolné. V 70. a 80. rokoch sa začalo viac hovoriť o polyméroch z obnoviteľných zdrojov surovín. Súviselo to s ropnou krízou, keď sa začali hľadať iné zdroje pre výrobu polymérov ako ropa a zemný plyn. Ekologické polyméry však majú niektoré nevýhody, ktoré bránia ich širšiemu zavedeniu do praxe. Stále sú o niečo drahšie a často majú nevhodné mechanické vlastnosti, sú krehké a ľahko sa trhajú.

l V čom spočíva riešenie, ktoré ste vypracovali spolu so svojím tímom?
  
Naše riešenie je kamienkom z celej mozaiky riešení. Hlavným trendom vo svete je dnes vývoj nových typov polymérov z obnoviteľných zdrojov. My sme šli inou cestou. Podarilo sa nám z dvoch až troch takýchto krehkých polymérov vytvoriť zmes, ktorá je odolná a húževnatá. Je z obnoviteľných zdrojov, teda zo škrobov, z cukrov, ktoré bežne získavame zo zemiakov alebo kukurice, z cukrovej repy, z trstiny, ba dokonca aj zo srvátky. Teda žiadna ropa. A sú biodegradovateľné, teda ak sa dostanú do biologicky aktívneho prostredia, do pôdy, odpadových vôd alebo do kompostu, rozkladajú sa.

l Za aký čas sa dokážu rozložiť?
 
Za optimálnych podmienok ich rozklad trvá týždne až mesiace. V porovnaní s tým sa bežné polyméry rozkladajú desiatky až stovky rokov.

l Ako dlho potrvá, kým sa vaše riešenie dostane do praxe?
  
Sme na pôde technickej univerzity a snažíme sa robiť aplikovaný technologický výskum. Takže ak sa nájde vôľa, môžu byť nové polyméry na svete veľmi rýchlo. Máme už objednané suroviny na skúšobnú výrobu obalov na vajíčka, ktoré sa propagovali aj v tlači.

l Prečo práve obaly na vajíčka?
  
Máme partnera, ktorý má biofarmy a ekologické výrobky chce dodávať v ekologických obaloch. Rovnako by bolo dobré vyrábať touto technológiou klasické blistrové obaly, v ktorých dnes kupujeme takmer všetok spotrebný tovar od zubných kefiek až po USB kľúče. Vyrábajú sa z polyetyléntereftalátu podobne ako PET-fľaše. Ale na rozdiel od fliaš, ktoré je ešte šanca opätovne použiť, tieto obaly idú okamžite do koša. Preto je vhodné vyrábať ich z materiálu, ktorý sa bude dať rozložiť. Vďaka prímesi škrobu vieme znížiť aj cenu týchto materiálov.

l Venujete sa aj na pôde mestského zastupiteľstva problémom životného prostredia?
  
Venujem sa všetkým problémom mesta. Ako predseda komisie športu najmä problematike športu a výchove mladých športovcov. Ale odborne mám čo povedať aj k ekologickým témam. Ako Pezinčan som hrdý, že v meste, kde žijem, sa odpadu aj životnému prostrediu venuje dostatočná pozornosť. Separovaný zber odpadu napokon súvisí aj s témou biorozložiteľných odpadov – aby sa rozložili, musia sa do kompostu dostať. Nepomôže nám vyrobiť fľašu z ekologického materiálu, ak ju po vypití hodíme rovno za hlavu.

l Myslíte si, že mladá generácia potrebuje osvetu pokiaľ ide o životné prostredie?
  
Deti dnes žijú vo svete informačných technológií, čo chápem, pretože to patrí k dobe. Ale, žiaľ, nežijú už s prírodou. Kedysi nebolo nikomu treba vysvetľovať, ako sa napríklad narába s odpadom, lebo to dennodenne videl od svojich rodičov. Najlepšia osveta je osobný príklad. Deti sú naše zrkadlo. Ako sa správame my, tak sa správajú aj ony.

l Čo hovoríte na situáciu nášho školstva a vedy, ktoré už roky prežíva v núdzi a ostáva na chvoste záujmu politikov?
  
Okrem toho, že som univerzitný pedagóg, som predseda rady školy na Základnej škole Na bielenisku. Aj tu vidím, v akých podmienkach žije či živorí školstvo. Ešteže sa Pezinok ako mesto o svoje školy príkladne stará v rámci svojich možností. Napríklad u nás na fakulte dostaneme na zabezpečenie pedagogiky na rok od štátu toľko peňazí, že nám stačia približne do februára. Našťastie riešime zahraničné projekty, výskumné úlohy pre firmy a ako pedagógovia si musíme takto zabezpečiť financie na pomôcky a materiál, aby sme mohli učiť. Je to tragédia. Ale ešte stále sú učitelia, ktorým záleží na tom, aby vychovávali kvalitných študentov.
   S nadsádzkou sa dá povedať, že nie vďaka štátnej politike, ale napriek nej naše školstvo predsa len funguje.

 

(kam)


Ohodnoťte článok: