Zo života Tureckého domu

Február 2013 / Prečítané 1390 krát
   Objekt, známy Pezinčanom ako „Turecký dom“ tvorí jednu z výrazných dominánt Radničného námestia. Nachádza sa na rohu námestia a Kolárovej ulice a je charakteristický najmä jedinou v Pezinku zachovanou renesančno-barokovou atikou, ktorá uzatvára steny stavby akýmsi symbolickým cimburím. Bol to jeden z prvých meštianskych domov v Pezinku, ktoré prešli komplexným architektonicko-historickým výskumom. Jeho realizátorom bol PhDr. Ivo Štassel, ktorý doložil nielen komplikovaný stavebný vývoj budovy, ale tiež stanovil na tú dobu (2003) odvážnu hypotézu o urbanistickom vývoji mesta.
   Najstaršiu stavebnú fázu položil už do 14. storočia, čo vyvolalo búrlivú polemiku medzi odborníkmi, ktorí kládli rozvoj kamennej architektúry až do obdobia renesancie. Následné archeologické a architektonicko-historické výskumy však predpoklad pána Štassela v plnej miere potvrdili.
   Ako teda prebehol „život“ Tureckého domu?
   Niekedy v 14. storočí neznámy majiteľ postavil na dnešnej parcele domu na Radničnom námestí č. 1 kamenný dvojpodlažný dom. Prízemie bolo čiastočne zahĺbené do zeme, malo dve miestnosti, jednu väčšiu a jednu menšiu a kamenné klenby. Nadzemné poschodie bolo tvorené dvoma miestnosťami a pravdepodobne doň viedlo samostatné schodisko. Zaujímavosťou je, že dom nestál v dnešnej uličnej čiare smerom od Radničného námestia, ale bol situovaný hlbšie do parcely.
    Približne o storočie neskôr bol na parcele postavený ďalší nadzemný jednopodlažný dom s rozmermi 8,5 x 7 metra. Tento už rešpektoval uličnú čiaru Radničného námestia a medzi oboma budovami bol vjazd do dnešného dvora V 16. storočí bol najstarší dom dostavaný o ďalšie priestory smerom k námestiu a dostal sa tak na úroveň susedného prízemného domu. Krátko po prístavbe dom vyhorel. Zdá sa, že v tomto období mali obidva domy jedného majiteľa. Nasvedčuje tomu fakt, že prejazd medzi domami bol zaklenutý oblúkom.
   Prestavba objektu v 17. storočí jednoznačne dokazuje, že Pezinok bol v tom čase bohatým a prosperujúcim mestom, čo sa odzrkadlilo aj na blahobyte jeho obyvateľov. Počas tejto veľkorysej prestavby vznikli dvorové trakty, obidva domy boli spojené do jedného celku nadstavbou podbránia a celý komplex bol nadstavaný o celé jedno podlažie, ktoré bolo ešte zvýšené o atiku. Tá v tomto období mala okrem ozdobnej funkcie aj funkciu protipožiarneho múru a zabraňovala, aby požiare, ktoré často zachvacovali slamené a šindľové strechy, preskočili z jedného domu na druhý. Celá fasáda domu bola zdobená výzdobou rytou do omietky. Koncom 17. storočia bola táto výzdoba prekrytá novou, maľovanou, s prevahou žltej a oranžovej farby. Renesančnou prestavbou dom dosiahol svoje maximálne rozmery a v nasledujúcich obdobiach sa menila len jeho dispozícia v podľa požiadaviek jeho majiteľov.
   V priebehu 18. storočia bol prestavaný, pravdepodobne zvýšený podjazd do dvora, vzniklo hlavné schodisko, ďalšie schodisko vo východnom krídle a pribudli vstupy do miestností domu z dvora. Zdá sa, že v tomto období bol celý objekt rozdelený medzi dvoch majiteľov a prestavby s tým súviseli. Prízemné časti domu boli prebudované na obchodné účely a túto funkciu plnia dodnes.
   Turecký dom si napriek mnohým prestavbám zachoval svoju renesančno-barokovú dispozíciu s jedinečným zachovaným gotickým jadrom a aj vďaka citlivému prístupu súčasného majiteľa je dnes oprávnene nádhernou pamiatkou nášho mesta.
   A prečo práve Turecký dom? Na to sa nám zachovali až dve vysvetlenia. Podľa prvého boli v pivniciach domu väznení tureckí bojovníci, zajatí počas bojov v roku 1663. Podľa druhého práve do tohto domu chodievali tureckí obchodníci tajne kupovať víno. Tajne preto, že islam zakazuje pitie tohto nápoja, ktorý bol však obľúbený aj medzi tureckými hodnostármi.
 
Peter Wittgrúber, Mestské múzeum v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: